Európska únia opäť prichádza s iniciatívou, ktorá má ambíciu zachrániť planétu a zlepšiť kvalitu ovzdušia, no zároveň má potenciál spôsobiť vrásky na čele miliónom vodičov po celom kontinente. Tentoraz sa v hľadáčiku úradníkov ocitli majitelia vozidiel s emisnými normami Euro 5 a Euro 6, píšu Autoviny.sk.
Ide o autá, ktoré ešte donedávna predstavovali zlatú strednú cestu a boli považované za rozumný kompromis medzi cenou, modernou technológiou a ekologickou prevádzkou.
Vodiči ich roky kupovali s vedomím, že vlastnia dostatočne čisté a perspektívne vozidlá, no definícia perspektívy sa v Bruseli opäť posunula. Európska komisia totiž pripravuje drastické zmeny v pravidlách, ktoré sa zameriavajú na zdravotné riziká a bezpečnosť, no v praxi môžu znamenať, že vaše auto sa zo dňa na deň stane takmer nepredajným alebo jeho prevádzka neúmerne zdražie.
Ďalšia zmena pravidiel
Návrh, ktorý leží na stole, znie na prvé počutie ušľachtilo, pretože každý chce dýchať čistejší vzduch a jazdiť po bezpečných cestách. Problém však nastáva pri pohľade na konkrétne detaily. Plánuje sa zavedenie dodatočných testov emisií a pevných častíc, ktoré by sa mali vzťahovať aj na staršie vozidlá.
Najväčšie kontroverzie vyvoláva zámer aplikovať dnešné prísne limity aj na autá, ktoré boli schválené v čase, keď takéto pravidlá ešte neexistovali. Týka sa to predovšetkým vozidiel s normou Euro 5b registrovaných pred rokom 2013 a modelov Euro 6c s registráciou pred septembrom 2018.
V praxi to pôsobí dojmom, akoby vám úrady oznámili, že dom postavený podľa starých noriem musíte zbúrať alebo nákladne prestavať, pretože dnes platia iné stavebné zákony. Takáto retroaktivita je v právnom štáte mimoriadne citlivou témou a mnohí ju považujú za nespravodlivú voči občanom, ktorí konali v dobrej viere.
Technické stanice v chaose
Okrem morálneho a právneho rozmeru, ktorý naráža na základnú zásadu neúčinnosti práva do minulosti, vyvstávajú aj obrovské technické otázniky. Ak by návrh prešiel, kontrolné organizácie by museli byť vybavené špičkovými zariadeniami schopnými merať emisie a pevné častice s laboratórnou presnosťou.
Realita je však taká, že nie všetky stanice technickej kontroly sú na takýto technologický skok pripravené. To otvára dvere nebezpečnému fenoménu nejednotného posudzovania, kedy by to isté auto mohlo v jednom regióne prejsť kontrolou bez problémov, zatiaľ čo o pár kilometrov ďalej by bolo vyradené z premávky.
Takýto stav by viedol k frustrácii vodičov a právnej neistote, kedy by nikto nevedel garantovať, či jeho vozidlo, hoci plne funkčné a udržiavané, prejde cez byrokratické sito.
Bezpečnosť ako zámienka pre nové poplatky
Európska únia obhajuje svoje plány argumentom bezpečnosti a tvrdí, že staršie vozidlá sa štatisticky častejšie podieľajú na dopravných nehodách so zraneniami či úmrtiami. Riešením má byť zavedenie povinnej technickej kontroly každý rok pre všetky autá staršie ako desať rokov.
Kým v niektorých krajinách by to nepredstavovalo zásadnú zmenu, inde by to pre vodičov znamenalo ďalší pravidelný a nezanedbateľný výdavok. Sociálny rozmer tohto opatrenia je pritom zjavný, keďže desaťročné a staršie autá zvyčajne nevlastnia ľudia s najvyššími príjmami, ale skôr bežné rodiny či dôchodcovia. Kritika sa ozýva aj z radov odborníkov.
Nemecký autoklub ADAC varuje, že rozšírenie merania pevných častíc na ďalšie skupiny vozidiel, najmä dieselové motory Euro 5a a 5b či benzínové Euro 6c, môže byť technicky problematické a hrozí, že z opatrenia sa stane len administratívny filter na vyradenie funkčných áut bez reálneho prínosu pre bezpečnosť cestnej premávky.
