Potraviny tvoria v Európskej únii jednu z najväčších položiek rodinného rozpočtu. Priemerne je to približne 11,9 percenta výdavkov domácností. V niektorých krajinách však tento podiel stúpa až k 20 percentám, typicky v štátoch s nižšími príjmami, ako je napríklad Rumunsko. Porovnávanie samotných cien uľahčuje index cenovej hladiny Eurostatu.
Ako píše portál EuroNews, ak nastavíme priemerný „košík potravín“ v Európskej únii na 100 eur, index ukáže, koľko stojí rovnaký košík v jednotlivých krajinách. Hodnota nad 100 eur znamená vyššie ceny než je európsky priemer a hodnota pod 100 eur zas nižšie.
Kde sú potraviny drahé a kde lacné
V roku 2024 vychádzali potraviny najlacnejšie v Severnom Macedónsku. Štandardný košík tam stál 73 eur, teda o 27 percent menej než je priemer EÚ. Na opačnom konci rebríčka je Švajčiarsko s cenami o 61,1 percenta nad priemerom. Rovnaký košík v tejto krajine vyjde na 161,1 eura.
V rámci členských štátov EÚ má najnižšiu cenovú hladinu potravín Rumunsko (74,6 eura). Naopak najvyššiu Luxemburgsko (125,7 eura). Jednoducho povedané, v Rumunsku sú potraviny o 25,4 percenta lacnejšie než priemer EÚ, v Luxembursku zas o 25,7 percenta drahšie.
Medzi najdrahšie patria okrem Švajčiarska aj krajiny EFTA: Island (146,3 eura) a Nórsko (130,6 eura). Z členských štátov EÚ sú ceny aspoň o 10 percent vyššie v Dánsku (119,3 eura), Írsku (111,9 eura), Francúzsku (111,5 eura), Rakúsku (110,9 eura) a na Malte (110,9 eura).
Najnižšie cenové hladiny
Naopak, juhovýchodná Európa a Západný Balkán vykazujú celkovo najnižšie cenové hladiny. Okrem Severného Macedónska aj Turecko (75,7 eura), Bosna a Hercegovina (82,5 eura), Čierna Hora (82,6 eura) a Bulharsko (87,1 eura). Srbsko (95,7 eura) a Albánsko (98,7 eura) sú stále pod priemerom EÚ. Z veľkých ekonomík EÚ sú potraviny drahšie než priemer v Taliansku (104 eur) a Nemecku (102,9 eur), naopak lacnejšie v Španielsku (94,6 eura).
Kde sa nachádza Slovensko
Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a časti východnej Európy (Poľsko, Česko či Maďarsko) patrí podľa Eurostatu medzi štáty, kde sa cenová hladina potravín drží pod alebo blízko európskeho priemeru. Pre slovenské domácnosti je však rozhodujúce nielen to, či sú potraviny lacnejšie než inde, ale aj podiel rozpočtu, ktorý na ne musia vyčleniť. Pri nižších príjmoch nesie rovnaké percentuálne zdraženie výrazne väčšiu záťaž než v krajinách s vyššími mzdami.
Prečo sa ceny potravín naprieč Európou líšia
Rozdiely medzi krajinami nevznikajú náhodou. Úlohu tu zohrávajú štrukturálne faktory. A to od výrobných nákladov, miery prepojenia dodávateľských reťazcov až po citlivosť na globálne šoky. Menšie, veľmi otvorené ekonomiky s kolísavejšími menami zažívajú intenzívnejší „pretlak“ vyšších nákladov na energie a poľnohospodárske vstupy. To bolo výrazné počas pandémie aj po vypuknutí konfliktu na Ukrajine.
Dôležité sú aj rozdiely v príjmoch a mzdách. Krajiny s vyššími mzdami, ako Dánsko či Švajčiarsko, majú spravidla vyššie koncové ceny, pretože drahšia práca v poľnohospodárstve, spracovaní aj maloobchode sa pretaví do koncových cien. Svoju rolu tu hrá tiež zdanenie, najmä DPH na potraviny.
Niektoré štáty používajú znížené alebo nulové sadzby, iné uplatňujú štandardné. Napokon aj spotrebiteľské preferencie tlačia ceny nahor. Vyšší podiel biopotravín, prémiových značiek či uprednostnenie brandových výrobkov pred lacnejšími privátnymi značkami typicky zvyšuje priemerný účet v západnej a severnej Európe.
Ceny potravín verzus ich dostupnosť
Index cenovej hladiny porovnáva nominálne ceny, nie dostupnosť vzhľadom na príjmy. Preto platí, že hoci je jedlo v Dánsku drahšie než v priemere EÚ, tamojšie domácnosti majú vyššiu disponibilnú mzdu, a teda si môžu dovoliť viac. Naopak, v mnohých štátoch východnej a juhovýchodnej Európy prekračuje podiel výdavkov na potraviny hranicu 20 percent. Takže aj menšie zdraženie má citeľné dôsledky.
Pre Slovensko z toho vyplýva, že sledovanie cien bez kontextu príjmov nestačí. Dôležité je, akú časť rozpočtu domácnosti potraviny zhltnú a ako rýchlo sa menia. Najmä v časoch, keď energie a poľnohospodárske vstupy kolíšu. To všetko rozhoduje o tom, či sú potraviny nielen lacné alebo drahé, ale aj skutočne dostupné.
