Každý vodič pozná ten nepríjemný pocit, keď sa v spätnom zrkadle rozblikajú modré majáky. Pri bežnej dopravnej kontrole sa väčšina šoférov cíti nervózne a pod tlakom, čo je úplne prirodzená reakcia na autoritu. Tento stres sa však môže stať vaším nepriateľom, najmä v okamihu, keď policajt pristúpi k okienku a položí zdanlivo nevinnú, no v skutočnosti strategicky premyslenú otázku.
Formulácia býva rôzna, niekedy priateľská, inokedy prísnejšia, no podstata ostáva rovnaká. Policajt sa opýta, či viete, prečo vás zastavili, alebo použije vetu typu „Predpokladám, že určite viete, prečo sme vás zastavili?“.
Táto otázka môže pôsobiť ako snaha o dialóg, no v skutočnosti sa za ňou často skrýva jasný zámer mužov zákona získať od vás priznanie ešte predtým, než vám vôbec oznámia dôvod kontroly, upozorňuje server Autoviny.sk.
Jediné slovo, ktoré vás zachráni pred problémami
Mnohí vodiči v snahe pôsobiť ústretovo alebo pod vplyvom stresu začnú okamžite hádať a priznávať možné prehrešky. Začnú sa ospravedlňovať za rýchlosť, telefonovanie alebo nezapnutý pás. Experti však odporúčajú na túto takzvanú falošnú otázku reagovať neutrálne a stručne slovom „nie“, prípadne sa slušne odvolať na svoje právo neodpovedať. Dôvod je prozaický a vychádza z právnych postupov.
Policajti vám totiž majú pri podozrení štandardne najprv oznámiť, aký priestupok riešia. Ľahko sa totiž môže stať, že hliadka v skutočnosti žiadne porušenie zákona nezaznamenala a ide len o rutinnú kontrolu, alebo vás zastavili kvôli nesvietiacemu svetlu.
Ak v takej chvíli začnete hovoriť o tom, že ste išli rýchlo, nechtiac sa priznáte k priestupku, o ktorom policajti ani netušili, a sami si tak „vypýtate“ pokutu.
Slušnosť je základ, no súkromie si strážte
Akákoľvek komunikácia s políciou by mala prebiehať v tolerantnom a ľudskom duchu. Agresivita ani prehnaná asertivita vám nepomôžu, práve naopak, môžu situáciu zbytočne vyhrotiť. Treba si uvedomiť, že aj policajti sú len ľudia, ktorí si plnia svoje povinnosti, a ich primárnym cieľom je bezpečnosť na cestách, nie radosť z rozdávania pokút.
Na zákonnú výzvu im preto bez zbytočných rečí predložte vodičský preukaz, technický preukaz vozidla a ďalšie nevyhnutné doklady a pravdivo odpovedzte na otázky týkajúce sa vašej identity.
Neprehliadnite
Existuje však hranica, za ktorou už odpovedať nemusíte. Ak sa vás muž zákona pýta na to, kam smerujete alebo odkiaľ prichádzate, ide o vašu súkromnú záležitosť, do ktorej políciu v zásade nič nie je. Aj v tomto prípade je však najlepšou stratégiou diplomacia.
Namiesto arogantného odmietnutia je vhodnejšie zvoliť neutrálnu a zdvorilú odpoveď, napríklad, že máte v meste ešte nejaké vybavovanie. Tým neurazíte, no zároveň neprezradíte viac, než je nutné.
Pokuta nie je konečný verdikt
Dôležitým pravidlom pri policajnej kontrole je zachovať chladnú hlavu aj v prípade, že vám hrozí sankcia. Ak vám chcú policajti udeliť pokutu napríklad za rýchlosť a vy ste presvedčení, že ste priestupok nespáchali, nerobte unáhlene rozhodnutia. Kľúčové je neplatiť pokutu na mieste, pretože zaplatenie sa právne rovná priznaniu viny a proti tomuto kroku už zvyčajne nie je odvolania.
V takom prípade policajti spíšu dokumentáciu a vec sa posunie na dopravný inšpektorát do správneho konania. Tu prichádza na rad riziko, s ktorým treba počítať. Inšpektorát vám síce môže pokutu úplne zrušiť, ak sa preukáže vaša nevina, no ak sa potvrdí opak, môže vám udeliť aj vyššiu sankciu než bola tá pôvodná na ceste. Vždy si preto dobre zvážte, či máte dostatok argumentov na svoju obhajobu.
