Napätie okolo jednej z najdiskutovanejších právnych noriem tohto roka vrcholí. Kým opozícia a časť odbornej verejnosti dúfali, že prezident Peter Pellegrini zatiahne za záchrannú brzdu a novelu Trestného zákona vráti do parlamentu ako celok, realita je iná. Hlava štátu v utorok jasne deklarovala, že sa s filozofiou vládneho návrhu stotožňuje. Politické veto sa teda nekoná, píše portál Aktuality.sk.
Prezident sa aktuálne rozhoduje len medzi dvoma technickými scenármi. Buď zákon podpíše v podobe, v akej mu pristál na stole, alebo ho vráti poslancom s „dobrým úmyslom“, teda nie aby ho zablokoval, ale aby vylepšil niektoré nejasné formulácie. Definitívne rozhodnutie má padnúť ešte pred štedrovečernou večerou.
Benešove dekréty a popieranie mieru
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Pellegrini zvažuje vrátenie zákona na dopracovanie, nie je zmierňovanie trestov, ale nová skutková podstata trestného činu, presnejšie „popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne“. Táto novinka, ktorú do legislatívy pretlačila koalícia, má za cieľ trestať spochybňovanie povojnového usporiadania hraníc a vzťahov.
Prezident však upozorňuje na tenkú hranicu medzi trestným činom a legitímnym právom na obhajobu. Jeho obava smeruje k tomu, aby sa zákon neobrátil proti ľuďom, ktorí sa súdnou cestou bránia napríklad voči konfiškáciám majetku na základe Benešových dekrétov.
Pellegrini žiada právnu istotu. Ak sa niekto súdi o majetok, nemôže byť automaticky obvinený z toho, že spochybňuje výsledky vojny. Ak mu poradcovia potvrdia, že súčasné znenie je vágne, práve toto bude bod, ktorý bude chcieť v zákone „precizovať“.
Opozícia bije na poplach
Kým prezident rieši technické detaily, opozícia a prokurátori vidia problém inde. Viac ako 150 prokurátorov podpísalo výzvu, v ktorej varujú pred fatálnymi následkami zmien, najmä v oblasti inštitútu spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov.
Kritici tvrdia, že navrhované zmeny, často označované ako „prílepky“, môžu viesť k rozkladu boja proti organizovanému zločinu a korupcii na najvyšších miestach. Obávajú sa návratu éry, kedy si mafia a vplyvní ľudia dokázali zabezpečiť beztrestnosť.
Peter Pellegrini však tieto obavy nezdieľa v takej miere ako opozícia. Sám priznal osobnú skúsenosť s výpoveďou kajúcnika, čo môže ovplyvňovať jeho pohľad na dôveryhodnosť tohto inštitútu. Jeho postoj je jasný. Systém potrebuje korekciu, nie zachovanie súčasného stavu.
Konflikt inštitúcií
Zaujímavým momentom Pellegriniho vystúpenia bola aj priama reakcia na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten sa v poslednom čase čoraz častejšie a ostrejšie vyjadruje k legislatívnym procesom a krokom politikov. Prezident mu poslal jasný odkaz, ktorý možno čítať ako snahu o vrátenie prokuratúry do jej mantinelov.
„Nie som si istý, či má generálny prokurátor tak intenzívne komentovať vystúpenia ústavných činiteľov,“ poznamenal Pellegrini. Podľa neho by sa mal Žilinka sústrediť na svoju primárnu úlohu, teda boj s trestnou činnosťou, a nezasahovať do politického boja komentovaním každej politickej debaty.
Trikrát a dosť
Mimo vysokej politiky prinesie novela aj hmatateľné zmeny pre bežných ľudí a drobnú kriminalitu. Do praxe sa vracia prísne pravidlo „trikrát a dosť“ pri priestupkoch proti majetku. Ak zlodej ukradne v obchode tovar trikrát v priebehu jedného roka, jeho konanie sa už nebude posudzovať ako tri samostatné priestupky, ale ako trestný čin. Hrozí mu za to až dvojročné väzenie.
Tento krok má odradiť recidivistov, ktorí doteraz zneužívali systém a kradli veci v hodnote tesne pod hranicou trestného činu. Ruka v ruke s tým ide aj zmena v Exekučnom poriadku, ktorá má zefektívniť vymáhanie škôd spôsobených trestnou činnosťou, čo by malo pomôcť obetiam rýchlejšie sa dostať k odškodneniu.
Koho sa dotkne zmena novely?
Novela Trestného zákona prináša do slovenskej justície situáciu, ktorú možno označiť za hru s dvojakým metrom, pričom jej skutočný prínos závisí od toho, či stojíte na strane poškodeného občana alebo obhajoby.
Pre majiteľov obchodov a bežných ľudí je zavedenie pravidla „trikrát a dosť“ jednoznačne dobrou správou. Končí sa éra, kedy sa drobní zlodeji mohli vysmievať systému opakovanými krádežami tovaru tesne pod hranicou trestného činu. Hrozba až dvojročného väzenia za tretiu krádež v priebehu roka má potenciál vyčistiť ulice od nenapraviteľných recidivistov, ktorí doteraz vyviazli len s pokutou.
Rovnako pozitívnou zmenou je lepšia vymožiteľnosť náhrady škody pre obete trestných činov, ktoré sa vďaka zmenám v exekúciách ľahšie dostanú k svojim peniazom.
Na druhej strane, z pohľadu boja proti organizovanému zločinu a korupcii na najvyšších miestach, vnímajú mnohí prokurátori tieto zmeny ako krok späť a zlú správu pre spravodlivosť. Kritizované obmedzenie inštitútu spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov) môže vyšetrovateľom výrazne sťažiť, ba až znemožniť odhaľovanie zložitých schém, kde je kľúčové svedectvo „zvnútra“.
Vzniká tak paradoxný stav, kedy štát ukazuje tvrdú ruku voči drobnej pouličnej kriminalite, no zároveň vytvára legislatívne prostredie, ktoré môže neúmyselne nahrávať páchateľom závažnej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti, čím sa prehlbuje pocit nespravodlivosti v časti verejnosti.
