Americký prezident Donald Trump ohlásil nový plán, ktorý predstavuje výrazný odklon od doterajšej politiky smerujúcej k elektrickej budúcnosti. Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) pod jeho vplyvom navrhol zásadné zmiernenie pravidiel pre spotrebu paliva pri osobných automobiloch a ľahkých nákladných vozidlách, píše fDrive.cz.
Cieľom je zrevidovať štandardy, ktoré boli stanovené ešte minulý rok za vlády Joea Bidena pre modelové roky 2022 až 2031. Podľa novej koncepcie by mali americké autá v roku 2031 dosahovať priemernú hodnotu spotreby okolo 34,5 míle na galón (čo je v prepočte približne 12,22 l na 100 km).
Koniec prísnych limitov
Ide o dramatický rozdiel oproti pôvodným požiadavkám. Bidenova administratíva totiž trvala na cieli až 50,4 míle na galón (približne 8,35 l na 100 km). Pôvodné, prísnejšie normy mali podľa starších výpočtov NHTSA priniesť americkým domácnostiam úsporu na palive v celkovej hodnote 23 miliárd dolárov a znížiť spotrebu benzínu o 70 miliárd galónov do roku 2050. Súčasný návrh však tieto očakávané úspory prakticky nuluje.
Tento krok zapadá do širšej stratégie Trumpovej politiky, ktorá systematicky oslabuje environmentálne regulácie, podporuje ťažbu ropy a plynu a ruší daňové výhody pre elektromobily. Už v lete republikáni presadili zrušenie pokút za neplnenie štandardov CAFE a ukončili federálne dotácie na nákup elektrických vozidiel.
Automobilky oslavujú, ekológovia varujú
Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Ekologické organizácie bijú na poplach a varujú pred zhoršením kvality ovzdušia, vyššími prevádzkovými nákladmi pre vodičov a prehĺbením klimatickej krízy. Na druhej strane, tradičné americké automobilky ako Ford či General Motors (s výnimkou Tesly) tento obrat vítajú. Šéf Fordu Jim Farley mal dokonca zmenu kurzu označiť za „víťazstvo zdravého rozumu“.
Ministerstvo dopravy zverejní návrh na pripomienkovanie, pričom finálne rozhodnutie by malo padnúť v priebehu budúceho roka. Ak bude schválený, USA vstúpia do novej dekády s výrazne mäkšími požiadavkami, čo nepochybne ovplyvní globálny trh aj tempo prechodu na elektromobilitu.
Dva odlišné pohľady na vec
Táto správa má dve úplne odlišné tváre v závislosti od toho, či sa na ňu pozeráme optikou krátkodobých ekonomických záujmov tradičného priemyslu, alebo optikou dlhodobej stratégie a environmentálnej zodpovednosti.
Pre tradičné americké automobilky a časť spotrebiteľov je to dobrá správa, pretože predstavuje okamžitú úľavu od regulačného tlaku. Výrobcovia ako Ford či General Motors, ktorí majú stále obrovské zisky z predaja veľkých benzínových SUV a pick-upov, nemusia tak agresívne a nákladne investovať do rýchlej elektrifikácie, ktorá je zatiaľ menej zisková.
Pre konzervatívneho zákazníka to znamená, že spaľovacie autá zostanú na trhu dlhšie, pravdepodobne budú lacnejšie na nákup (keďže nemusia spĺňať extrémne prísne normy) a zachová sa širšia ponuka modelov, na ktoré sú zvyknutí. Znižuje sa tým riziko, že by si Američania museli kupovať drahé elektromobily „nasilu“ skôr, než na to bude pripravená infraštruktúra.
Na druhej strane je to veľmi zlá správa pre klímu, verejné zdravie a paradoxne aj pre dlhodobú konkurencieschopnosť americkej ekonomiky. Zmiernenie noriem znamená, že do ovzdušia sa vypustí o stovky miliónov ton emisií viac, čo zhorší kvalitu vzduchu a urýchli klimatickú zmenu.
Pre vodičov to síce môže znamenať lacnejšie auto pri kúpe, ale drahšiu prevádzku, pretože vozidlá budú mať vyššiu spotrebu paliva, čo pri miliónoch áut predstavuje obrovské premrhané prostriedky za benzín. Najväčším strategickým rizikom je, že americký automobilový priemysel môže „zaspať dobu“. Kým Čína a Európa masívne investujú do batérií a softvéru pre elektromobily, USA by sa týmto krokom zakonzervovali v technológii minulého storočia.
Hrozí, že o desať rokov budú americké autá na globálnom trhu nepredajné, pretože svet sa medzičasom posunie k elektromobilite a americkí výrobcovia nebudú mať konkurencieschopné produkty.
Aj globálny efekt
Pochopiteľne, toto rozhodnutie bude mať masívny a pravdepodobne brzdiaci efekt. Spojené štáty sú jedným z najväčších automobilových trhov na svete.
Ak USA prestanú tlačiť na ekológiu, globálne automobilky (ako Toyota, Volkswagen či Hyundai) budú čeliť dileme. Buď budú musieť vyrábať dve odlišné flotily vozidiel – jednu „špinavšiu“ pre USA a druhú čistú pre Európu a Áziu –, čo je neefektívne a drahé, alebo spomalía tempo prechodu na elektromobilitu celosvetovo, pretože stratia motiváciu inovovať pre americký trh.
Tento krok tak môže narušiť globálne snahy o dekarbonizáciu dopravy a posilniť dominanciu Číny, ktorá v elektrifikácii nepoľavuje a môže tak technologicky definitívne predbehnúť Západ.
