Pre všetkých sporiteľov, ktorí plánujú v roku 2026 odchod do penzie, sa stáva rozhodujúcim jedno konkrétne číslo. Referenčná suma pre výplatu dôchodku z druhého dôchodkového piliera bola na tento rok stanovená na úroveň 702,30 eura. Táto hodnota nie je náhodná, ale odráža priemernú výšku mesačného starobného dôchodku, ktorý je vyplácaný zo Sociálnej poisťovne, teda z prvého piliera, píše denník Pravda.
Práve dosiahnutie alebo prekročenie tejto hranice je kľúčovou podmienkou na to, aby mal dôchodca na výber, ako naloží so svojimi nasporenými peniazmi, konkrétne či bude môcť využiť takzvaný programový výber.
Brána k jednorazovému výberu
Programový výber zo starobného sporenia (II. piliera) predstavuje pre mnohých najatraktívnejšiu možnosť. Realizuje sa prostredníctvom dohody s príslušnou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS), v ktorej si sporiteľ môže sám určiť mesačnú výšku vyplácanej sumy alebo dobu vyplácania. Najväčším lákadlom tejto formy je však možnosť nechať si vyplatiť celú nasporenú sumu príspevkov jednorazovo na ruku.
Zákon však stanovuje jedinú, no prísnu podmienku: takýto nadštandardný prístup k úsporám je povolený len vtedy, ak je dôchodca už inak finančne zabezpečený. Konkrétne to znamená, že súčet všetkých jeho doživotne vyplácaných dôchodkových dávok musí byť vyšší ako stanovená referenčná suma.
Čo sa započítava do príjmu?
V praxi to pre rok 2026 znamená, že sporiteľ si musí spočítať všetky svoje dôchodkové príjmy. Do tohto balíka spadá starobný dôchodok z prvého piliera, ale aj invalidný dôchodok, pozostalostné dôchodky (vdovský, vdovecký, sirotský), výsluhový dôchodok či dokonca dôchodok vyplácaný z cudziny.
Ak úhrn týchto dávok prevýši sumu 702,30 eura, sporiteľ získa slobodu v rozhodovaní. Bude môcť požiadať svoju DSS o vyplatenie celej nasporenej sumy naraz a použiť ju podľa vlastného uváženia. Ak však jeho celoživotné zabezpečenie túto hranicu nepokorí, možnosť jednorazového výberu pre neho ostane uzavretá a jeho úspory sa budú musieť použiť na zakúpenie doživotného dôchodku, aby sa zabezpečil jeho pravidelný mesačný príjem.
Čo z toho vyplýva?
Z tohto nastavenia pre dotknuté osoby, teda pre budúcich dôchodcov s úsporami v II. pilieri, vyplýva kľúčové zistenie: výška ich štátneho dôchodku priamo určí, ako slobodne budú môcť nakladať so svojimi súkromnými úsporami. Ak majú nízky dôchodok z I. piliera (Sociálnej poisťovne), štát im v podstate „zakáže“ vybrať si peniaze z II. piliera naraz, pretože chce mať istotu, že budú mať zabezpečený pravidelný mesačný príjem aspoň na úrovni priemernej penzie.
Pre tých, ktorých súčet dôchodkov nepresiahne 702,30 eura, to znamená, že si za svoje úspory budú musieť povinne kúpiť doživotnú anuitu (mesačný dôchodok) od komerčnej poisťovne, čo je často považované za menej výhodné riešenie kvôli nízkym mesačným sumám pri malých nasporených čiastkach. Naopak, „bohatší“ dôchodcovia získajú luxus voľby a hotovosti.
Čo môžu ľudia v tejto situácii robiť? Možností nie je veľa, ale existujú stratégie, ako sa k peniazom dostať.
- Odklad odchodu do dôchodku: Ak sa niekto nachádza tesne pod hranicou 702,30 eura, najúčinnejším krokom je ešte chvíľu pracovať. Každý mesiac práce navyše zvyšuje sumu budúceho štátneho dôchodku, čo môže pomôcť „preliezť“ cez stanovenú hranicu.
- Jednorazové doplatenie poistenia: V niektorých prípadoch môže pomôcť doplatenie poistného za chýbajúce obdobia (napríklad za dobu štúdia), čo tiež mierne zvýši základný dôchodok.
- Kombinácia dôchodkov: Je dôležité nezabudnúť požiadať o všetky typy dôchodkov, na ktoré má človek nárok (napríklad pozostalostný alebo výsluhový), pretože do limitu sa započítava ich súčet. Ak ani to nepomôže, sporiteľ sa musí zmieriť s postupným vyplácaním formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku (ak je nasporená suma príliš nízka na anuitu), pričom v takom prípade dedičnosť úspor zaniká alebo je obmedzená, na rozdiel od jednorazového výberu, kde peniaze zostávajú v rodine.
