Slovensko vstupuje do obdobia, keď sa dôsledky starnutia populácie začnú prejavovať na dôchodkoch, trhu práce aj verejných financiách. Odborníci upozorňujú, že bez potrebných zmien môžu budúce generácie niesť výrazné náklady. Tému detailne rozobrala televízia STVR.
Populácia na Slovensku starne už dlhšie, no až teraz sa tento trend začína naplno premietať do čísel. Kým v roku 2003 pripadalo na sto mladých ľudí 65 dôchodcov, dnes je to už 115. Demografické prognózy navyše predpokladajú, že do roku 2080 ubudne približne 750-tisíc obyvateľov a v krajine zostane len okolo 4,7 milióna ľudí. Menej pracujúcich a viac seniorov vytvára tlak na celý sociálny systém.

Rastúci tlak na dôchodky a rozpočet
Riaditeľ kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák upozorňuje, že rozhodujúce obdobie príde približne v rokoch 2035 a 2036. Podľa Novysedláka už dnes vidno, ako sa starnutie obyvateľstva premieta do verejných financií, pričom s pribúdajúcimi dôchodcami bude problém s udržateľnosťou systému ďalej narastať.
Dôchodkový systém stojí na princípe, že pracujúci odvádzajú peniaze, z ktorých štát vypláca penzie. Ak počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá a počet poberateľov dôchodku rastie, vzniká nerovnováha, ktorú nemožno dlhodobo udržať bez zásadných zmien. Ekonomický expert Michal Páleník pripomína, že na zachovanie dôchodkov bude musieť štát predlžovať odpracované roky alebo zvyšovať odvody počas pracovného života.
Trh práce v pohybe
Starnutie populácie sa zároveň premieta aj do zamestnanosti. Odchod silných ročníkov do dôchodku mení štruktúru pracovnej sily a zvyšuje dopyt po ľuďoch s novými zručnosťami. Podľa odborníkov sa súčasná generácia zamestnancov bude musieť počas života preškoľovať oveľa častejšie než generácia ich rodičov, keďže pracovný trh sa rýchlo mení.
Štát preto kladie dôraz na zvyšovanie kvalifikácie. Ministerstvo práce uvádza, že medzi národné projekty patria programy Zručnosti pre trh práce, Zvyšovanie zručností zamestnancov a Poradenstvo k zamestnaniu.
Zdravotníctvo a sociálne služby pod tlakom
Vyšší podiel seniorov neznamená len viac dôchodkov, ale aj väčšie nároky na zdravotníctvo a sociálne služby. S pribúdajúcimi staršími ľuďmi rastie počet návštev u lekára, dopyt po dlhodobej starostlivosti aj potreba opatrovateľov.
Popri týchto výzvach sa ľudia čoraz častejšie obzerajú po možnostiach, ako si vytvoriť vlastnú finančnú rezervu. Nie všetky nástroje sú však vhodné pre každého. Finančné rozdielové zmluvy patria medzi zložité produkty spojené s vysokým rizikom rýchlych strát pre pákový efekt. U tohto poskytovateľa končí až 75 percent účtov retailových investorov v strate. Každý by si mal preto dôkladne zvážiť, či rozumie fungovaniu týchto nástrojov a či si môže dovoliť riziko výrazných finančných strát.
Slovensko tak stojí pred zásadnou skúškou. Otázkou už nie je, či sa dôchodkový, pracovný a sociálny systém zmení, ale skôr to, ako rýchlo sa podarí prijať potrebné opatrenia. Bez reforiem, bez dôrazu na vzdelávanie a bez prispôsobenia trhu práce môže byť náraz do reality oveľa tvrdší, než si dnes veľká časť spoločnosti pripúšťa.
