Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozorňuje na bezprecedentný energetický plán ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorý podľa nich smeruje ku garantovaniu biznisu vyvoleným skupinám v hodnote 500 až 800 miliónov eur. Opozícia tvrdí, že táto nová schéma nápadne pripomína jednu z najväčších energetických káuz, ktorú Smer riešil už v roku 2009. Na základe tlačovej správy strany o tom informuje portál O médiách.
Tímlíder SaS pre hospodárstvo Karol Galek pripomenul, že Slovensko už raz bolestivo zaplatilo za rovnaký model. Pripomenul kauzu Smeru, kedy vláda pridelila v roku 2009 oligarchom 120 MW kapacít na slnečné elektrárne. Bola im garantovaná cena 430 eur za MWh na 15 rokov, hoci trhová cena sa vtedy pohybovala len okolo 40 eur. Podľa Galeka nás táto „rozdávačka“ stála doteraz takmer 800 miliónov eur.
Garancia ceny a systémové riziká
SaS je presvedčená, že ministerka Saková pripravuje obdobný scenár. Ministerstvo 31. októbra zverejnilo výzvu na podporu výroby elektriny a tepla z plynu. Opäť ide o garanciu ceny, tentoraz až do 119 eur za MWh na 15 rokov a v rozsahu 220 MW. To je takmer dvojnásobok toho, čo rozdala vláda Smeru v roku 2009.
Opozícia upozorňuje, že tento plán prináša vážne systémové riziká. Tvrdí, že Sakovej schéma predraží ceny elektriny pre domácnosti v čase, keď vláda nepredstavila žiadne iné dotácie. Výrazne zaťaží aj podnikateľov a priemysel, ktorý vláda necháva bez podpory.
SaS zdôrazňuje, že ide o elektrinu, ktorú Slovensko v súčasnej bilančnej situácii vôbec nepotrebuje, keďže jadrové elektrárne pokrývajú našu spotrebu. Celá výzva má byť navyše vyhodnocovaná medzi sviatkami, teda v čase minimálnej verejnej kontroly. Najväčšou kontroverziou je však to, že ide o podporu výroby z fosílneho plynu, čo je v priamom rozpore s dlhodobými európskymi cieľmi.

Vyzývajú na zrušenie
Karol Galek uzavrel, že za touto kauzou stojí strana Hlas, rovnako ako v prípade Petra Kmeca, ktorý musel skončiť pre podozrivé rozdeľovanie miliónov z Plánu obnovy. Vyzval ministerku Sakovú, aby túto „nezmyselnú a škodlivú výzvu“ okamžite zrušila v záujme domácností, podnikov aj celého hospodárstva.
Predseda SaS Branislav Gröhling upozorňuje, že za ministrami Hlasu zostáva jeden škandál za druhým. Spomenul Sakovú, Kmeca, Dolinkovú, Šaška (s dvojmiliardovým tendrom), Eštoka (s predraženými nákupmi) či Becíka (s výmenou pozemkov). Zdôraznil, že teraz ide o 800 miliónov eur z peňazí ľudí, ktorým táto vláda zároveň zvýšila dane.
SaS zároveň vyzýva ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, aby uplatnil rovnaké pravidlá, aké platili pri Kmecovi. Gröhling uzavrel, že Slovensko si už nemôže dovoliť vládu, ktorá hazarduje s verejnými financiami a vytvára prostredie pre „podivné kšefty“, a že je potrebný reštart a koniec tejto „skorumpovanej garnitúry“.
Ako to môže ovplyvniť ceny?
Dôvod, prečo táto schéma priamo vyženie ceny energií nahor, spočíva v princípe garantovaného výkupu a financovania dotácií. Ak ministerstvo garantuje vybraným výrobcom elektriny a tepla z plynu fixnú cenu, ktorá môže dosiahnuť až 119 eur za MWh na extrémne dlhé obdobie 15 rokov, táto cena je s vysokou pravdepodobnosťou výrazne nad bežnou, trhovou cenou elektriny.
Rozdiel medzi garantovanou cenou a aktuálnou trhovou cenou predstavuje masívnu dotáciu, ktorej celková hodnota je odhadovaná na 500 až 800 miliónov eur. Tieto dotácie nie sú hradené priamo zo štátneho rozpočtu z bežných daní. Namiesto toho sú, v súlade s historickou praxou v energetike, prenesené na všetkých koncových spotrebiteľov elektriny a tepla.

Každá domácnosť a každá firma tak vo svojom finálnom účte za energie platí osobitnú zložku (historicky známu ako tarifa za prevádzkovanie systému alebo podobné poplatky), ktorá slúži na financovanie podpory vybraných zdrojov, akými majú byť aj tieto plynové elektrárne. Implementáciou tejto schémy sa táto nákladová zložka – a tým pádom aj celková cena elektriny – nevyhnutne zvýši, čo priamo zaťaží rozpočty domácností a zhorší konkurencieschopnosť podnikov, ktoré už dnes volajú po podpore.
SaS preto poukazuje na to, že schéma kopíruje mechanizmus, ktorým boli v minulosti financované predražené solárne elektrárne, a ktorý stál spotrebiteľov stovky miliónov eur. Navyše, ide o dotovanie drahej výroby z plynu, ktorá je bilančne nepotrebná, čo len zvyšuje neefektívnosť tohto skrytého zaťaženia.

