V posledných dňoch sa v európskej politickej debate čoraz výraznejšie objavujú scenáre priameho stretu medzi Ruskom a európskymi krajinami. Na možnosť rozsiahlejšej vojny upozornil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý spája riziko s pokračujúcou agresiou Ruska proti Ukrajine a so zbrojením na oboch stranách. Do tejto línie sa zaradil aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý podľa ruskej štátnej agentúry TASS hodnotí pravdepodobnosť konfliktu ako rastúcu a všíma si, že štáty sa na takýto scenár prakticky pripravujú.
Srbská hlava štátu pri analýze širších politických a vojenských signálov hovorí o tom, že atmosféra v Európe sa posúva smerom k otvorenému konfrontačnému mysleniu. V jeho výklade už nejde o rétorické cvičenie, ale o systematické kroky, ktoré majú budovať kapacity pre prípad eskalácie. Týmto spôsobom Vučič posúva diskusiu o vojne z hypotetickej roviny do konkrétnejšej podoby, v ktorej sa už nehovorí iba o obrane Ukrajiny, ale aj o možnom konflikte Európskej únie ako celku s Ruskom.
Keď sa do podobného tónu opakovane pridávajú predstavitelia rôznych krajín, rastie tlak na vlády aj verejnú mienku. Obyvatelia Európy po takýchto vyhláseniach vnímajú správy o navyšovaní obranných rozpočtov inak, než keď išlo len o technickú diskusiu v rámci NATO. Zbrojenie sa v očiach verejnosti prirodzene spája s reálnou hrozbou konfliktu, hoci vlády ho oficiálne prezentujú ako preventívnu reakciu na agresívnu politiku Moskvy.
Moskva hovorí o militarizovanej Európe
Počas rozhovoru s kremeľským spravodajcom a blogerom Alexandrom Junaševom sa k napätej atmosfére vyjadril aj hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Po nadviazaní na slová srbského prezidenta označil náladu v európskych metropolách za výrazne militarizovanú. Podľa jeho interpretácie mnohé vlády systematicky presadzujú ďalšie zvyšovanie výdavkov na ozbrojené sily a robia z obrany absolútnu prioritu, aj keď to má citeľne zaťažovať ich ekonomiky.
Peskov zvlášť upozornil na krajiny, akou je Poľsko, kde má obranný rozpočet smerovať k úrovni blízkej 5 % hrubého domáceho produktu. Takéto číslo výrazne presahuje dlhodobo deklarovaný cieľ NATO na úrovni 2 % HDP a vytvára nový rámec súťaženia v zbrojení v rámci samotnej aliancie. Ďalšie štáty podľa neho nasledujú podobný kurz, aj keď sa zatiaľ držia nižšie, pričom politická debata sa pohybuje skôr smerom k ďalšiemu rastu než k zastaveniu.
Prečítajte si tiež
Kremeľ zároveň vysiela signál, že zvýšené výdavky na obranu v Európe vníma ako bezprostredné bezpečnostné riziko. Ruské vedenie tvrdí, že s takouto možnosťou dlhodobo počítalo a že prijalo opatrenia na ochranu vlastných záujmov aj bezpečnosti. Verejnosti však neponúka detailný opis konkrétnych krokov, takže zostáva otvorené, či ide skôr o politickú rétoriku, alebo o pripravenosť na širšiu konfrontáciu.
Zbrojenie rastie na oboch stranách
Po ruskom útoku na Ukrajinu začali európske štáty postupne prehodnocovať svoje dlhodobé podfinancovanie armád. Počas rokov 2022 a 2023 sa viaceré vlády zaviazali, že výdavky na obranu zvýšia minimálne na úroveň, ktorú dlhodobo žiadalo NATO. Na tento trend nadviazali aj požiadavky bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v politickej debate tlačil na to, aby európski spojenci smerovali k výdavkom na obranu až na úrovni okolo 5 % HDP.
Pred voľbami v USA aj pred hlasovaniami v európskych parlamentoch sa tak zvyšovanie vojenských rozpočtov stáva kľúčovou politickou témou. Vlády musia doma vysvetľovať, prečo presúvajú miliardy eur z iných oblastí, ako sú zdravotníctvo, školstvo či sociálne programy, práve k armáde. Súčasne čelia kritike z Moskvy, ktorá tieto rozhodnutia interpretuje ako dôkaz, že Európa sa vnútorne pripravuje na veľký konflikt s Ruskom.
Obe strany pritom pracujú s vlastným príbehom. Európske členské štáty NATO zdôrazňujú, že posilňujú obranu v reakcii na ruskú inváziu a na neistotu, ktorá po nej vznikla. Vysvetľujú, že bez vyšších investícií do armády by nemali reálne kapacity chrániť svoje územie ani podporovať Ukrajinu. Moskva naopak tvrdí, že Európa dobrovoľne ničí svoje ekonomiky tým, že smeruje stále viac zdrojov do zbrojenia, a že tým legitimizuje ruské rozhodnutia posilňovať vlastný vojenský potenciál.
