Mesto Handlová stojí pred zásadnou modernizáciou svojho tepelného hospodárstva. Investíciu v celkovej hodnote približne 17 miliónov eur realizuje spoločnosť KMET Handlová. Kľúčovou zmenou bude úplný prechod z využívania zemného plynu na vykurovanie biomasou, píše denník Teraz.sk.
Hovorkyňa mesta Jana Paulínyová informovala, že cieľom investície je vybudovanie moderného, efektívneho a ekonomicky účinného centrálneho zdroja tepla, ktorý zahŕňa aj nové rozvody. Hlavným prínosom má byť dlhodobá garancia stabilnej ceny tepla pre obyvateľov.
Nový zdroj na biomasu
Predseda predstavenstva spoločnosti KMET Handlová, Miroslav Sádecký, spresnil technické detaily. Pôjde o prechod na biomasu využívajúcu technológiu ORC (Organický Rankinov cyklus), ktorá umožňuje kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie. Plánovaný využiteľný tepelný výkon nového zdroja bude približne štyri megawatty (MW), pričom doplnkovo vyrobí aj jeden megawatt elektrickej energie.
Práce sa už začali
Projekt je už v realizačnej fáze. Podľa Paulínyovej spoločnosť úspešne ukončila celý proces verejného obstarávania a má zazmluvnených všetkých dodávateľov pre technologickú, stavebnú aj montážnu časť. V areáli bývalých baní sa už začali práce na prvých dvoch stavbách – samotnom zdroji tepla a elektriny a na hlavnom teplovodnom potrubí.
Následne bude prebiehať kompletná výmena rozvodov po meste, ktorá potrvá od jesene tohto roka (2025) až do konca septembra 2026. Celkovo sa vymení až 8,8 kilometra potrubia a vybuduje sa nový primárny rozvod spájajúci jednotlivé mestské časti.
Financovanie z modernizačného fondu
Celkové investičné náklady dosahujú spomínaných 17 miliónov eur. Sádecký zdôraznil, že ide o rozsiahly projekt, ktorý významne zmení tepelné hospodárstvo mesta. Financovanie je zabezpečené prevažne z Modernizačného fondu, ktorý pokrýva približne 73 % nákladov formou príspevku.
Zvyšných 27 % investície, ktoré musí spoločnosť dofinancovať, sa premietne do fixnej zložky ceny tepla. Podľa vyjadrení firmy by to však nemalo mať na výslednú cenu významný vplyv. Práve naopak, jednorazová masívna investícia má zaistiť, že na najbližších 15 až 20 rokov nebudú potrebné ďalšie veľké opravy, čo prispeje k dlhodobej cenovej stabilite. Paulínyová doplnila, že súčasné plynové kotle zostanú funkčné a budú slúžiť ako záložný zdroj pre prípad potreby.
Spoločnosť KMET Handlová, v ktorej má mesto Handlová 10-percentný podiel, je dominantným dodávateľom tepla z centrálnych zdrojov v baníckom meste už od roku 2005.
Prečo práve biomasa?
Prechod zo zemného plynu na biomasu ponúka predovšetkým jednu obrovskú strategickú výhodu: cenovú stabilitu a energetickú nezávislosť. Cena zemného plynu je plne závislá od globálnych trhov, geopolitického napätia a medzinárodných búrz. Ako sme videli v uplynulých rokoch, je to komodita, ktorej cena môže extrémne kolísať v reakcii na konflikty alebo politické rozhodnutia, čo priamo ohrozuje predvídateľnosť cien tepla pre domácnosti. Keďže plyn sa takmer výhradne dováža, peniaze za palivo odchádzajú mimo regiónu či krajiny.
Naopak, biomasa (v podobe drevnej štiepky, peliet alebo poľnohospodárskeho odpadu) je lokálny alebo regionálny zdroj. Jej cena nie je naviazaná na svetové burzy, ale riadi sa domácou produkciou, lesným hospodárstvom a lokálnymi nákladmi na dopravu. To umožňuje dodávateľom tepla, ako je ten v Handlovej, uzatvárať dlhodobé a stabilné kontrakty na dodávku paliva. Práve to im dovoľuje garantovať obyvateľom oveľa predvídateľnejšiu a stabilnejšiu cenu tepla na 15 až 20 rokov dopredu. Navyše, peniaze za palivo zostávajú v regióne a podporujú miestnu zamestnanosť v lesníctve, poľnohospodárstve a logistike.
Druhým kľúčovým prínosom je environmentálny a klimatický aspekt. Zemný plyn je fosílne palivo, teda neobnoviteľný zdroj, ktorý pri spálení uvoľňuje do atmosféry uhlík (CO2) milióny rokov uložený pod zemou. Biomasa je naopak považovaná za obnoviteľný zdroj energie. Hoci jej spaľovanie tiež produkuje CO2, v ideálnom a správne manažovanom cykle (kde sa lesy opäť vysádzajú) ide o uhlíkovo neutrálnu prevádzku. Strom totiž počas svojho rastu pohltil z atmosféry presne toľko CO2, koľko sa uvoľní pri jeho spálení. Z globálneho hľadiska sa tak do atmosféry nepridáva žiadny nový uhlík.
Sú tu aj riziká
Samozrejme, tento prechod má aj výrazné nevýhody, ktoré vysvetľujú, prečo sú naň potrebné také vysoké počiatočné investície.
Najväčšou nevýhodou je logistika, náročnosť prevádzky a skladovanie. Kým zemný plyn prúdi do kotolne jednoducho a čisto potrubím, biomasa je objemný fyzický materiál. Musí sa neustále dovážať kamiónmi (čo predstavuje dopravnú záťaž), potrebuje obrovské suché skladovacie priestory (haly) a vyžaduje komplexné systémy dopravníkov a podávačov do kotla. Celá prevádzka je technologicky oveľa náročnejšia.
Druhou vážnou nevýhodou sú lokálne emisie. Toto je dôležité rozlíšiť: kým globálne je biomasa CO2 neutrálna, lokálne je jej spaľovanie (aj tej najkvalitnejšej) výrazne „špinavšie“ ako spaľovanie plynu. Plynové kotly sú extrémne čisté. Naopak, spaľovanie dreva produkuje tuhé znečisťujúce látky (PM2.5 a PM10), teda jemný prach, a ďalšie zlúčeniny (NOx), ktoré môžu priamo v meste zhoršovať kvalitu ovzdušia a predstavovať zdravotné riziko. Práve preto si moderné zdroje na biomasu v mestách vyžadujú mimoriadne drahé a pokročilé filtre a technológie (ako je ORC), aby tieto negatívne dopady na zdravie obyvateľov minimalizovali.
