Slovenská ekonomika začína čoraz viac zaostávať za svojimi susedmi a trpkú realitu už pociťujú obyvatelia priamo na trhu práce. Hospodársky rast krajiny klesol na úroveň, pri ktorej už viac pracovných miest zaniká, než sa stíha vytvárať, informujú tvnoviny.sk.
Zatiaľ čo Slovensko stagnuje, susedné Česko a Poľsko sa nám ekonomicky čoraz viac vzďaľujú. Ich hospodárstva aktuálne napredujú tri- až štyrikrát rýchlejšie, čo ešte viac prehlbuje priepasť v životnej úrovni. Podobne pomalé tempo ako Slovensko vykazuje momentálne už len Maďarsko, ktoré je na tom v niektorých ukazovateľoch ešte horšie.
Rast len o necelé percento
Dlhodobé spomaľovanie slovenského hospodárskeho rastu je viditeľné už na prvý pohľad. Jedinou pozitívnou správou z posledného obdobia je, že v treťom štvrťroku (júl až september) sa aspoň podarilo zastaviť pokles. Hrubý domáci produkt v tomto období medziročne vzrástol, no išlo len o veľmi miernych 0,9 percenta.
Úbytok 49-tisíc pracujúcich
Tento slabý výkon ekonomiky sa priamo prelieva do zamestnanosti. Aktuálne na Slovensku pracuje 2,43 milióna ľudí. V porovnaní s rovnakým obdobím pred rokom je to však pokles až o 49-tisíc osôb. Alarmujúce je, že len od jari tohto roku ubudlo z trhu práce 25-tisíc zamestnancov.
Negatívny trend je najciteľnejší v konkrétnych regiónoch. Nezamestnanosť sa dvíha najmä na Turci, ktorý dopláca na odlev zahraničných investícií. Situácia však nie je priaznivá ani v mnohých ďalších okresoch, kde ľudia pociťujú dôsledky ekonomického ochladenia.
Riziká sú vážnejšie, než sa môže zdať
V krátkodobom horizonte predstavuje situácia, kedy zaniká viac pracovných miest, než sa vytvára, bezprostredné ohrozenie sociálnej stability a kúpyschopnosti obyvateľstva. Pre domácnosti v dotknutých regiónoch, ako je spomínaný Turiec, to neznamená len stratu príjmu, ale často aj pád do dlhovej pasce.
Keď ľudia prídu o prácu a nevidia v okolí nové príležitosti, okamžite obmedzujú svoje výdavky na minimum. Tento pokles spotreby má následne dominový efekt na miestnych podnikateľov – menej zákazníkov v obchodoch a službách vedie k nižším tržbám, čo môže prinútiť aj tieto menšie firmy k prepúšťaniu. Vzniká tak nebezpečná hospodárska špirála, ktorá ťahá celý región ku dnu.
Zároveň to vytvára enormný tlak na verejné financie, ktoré sú už teraz napäté. Štát musí vyplácať viac podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, no zároveň prichádza o príjmy z daní a odvodov, ktoré by títo ľudia platili, ak by pracovali. V čase, keď sa hovorí o potrebe konsolidácie, je takýto výpadok príjmov a nárast výdavkov tou najhoršou možnou kombináciou.
Z dlhodobého hľadiska sú riziká ešte závažnejšie a majú strategický charakter. Ak sa potvrdí trend, že susedné ekonomiky ako Česko a Poľsko rastú násobne rýchlejšie, Slovensko sa dostáva do pozície „chudobného príbuzného“ v strednej Európe. To má za následok stratu atraktivity pre zahraničných investorov. Veľké firmy, ktoré zvažujú, kam umiestnia svoje prevádzky s vyššou pridanou hodnotou (výskum, vývoj, moderné technológie), si vyberú krajiny s dynamickým rastom a zdravým trhom práce, nie stagnujúcu ekonomiku. Slovensku tak hrozí, že mu ostanú len montážne linky s nízkou pridanou hodnotou, ktoré sú prvé na rade pri škrtoch v časoch krízy.
Ešte fatálnejším dlhodobým dôsledkom je masívny únik mozgov a demografická kríza. Ak mladí a kvalifikovaní ľudia vidia, že v susednom Brne, Prahe alebo Krakove sú platy vyššie a ekonomika tam funguje lepšie, nemajú dôvod ostávať na Slovensku. Odchodom tejto generácie krajina prichádza o svoj najcennejší kapitál – ľudí, ktorí by mali v budúcnosti tvoriť hodnoty a platiť na dôchodky starnúcej populácie.
Výsledkom tak môže byť štát s prestarnutým obyvateľstvom, podfinancovaným zdravotníctvom a školstvom, ktorý nebude schopný udržať krok s moderným svetom a životná úroveň v ňom bude v porovnaní so Západom stagnovať alebo dokonca klesať.
