Ministerstvo práce predložilo do skráteného pripomienkového konania rozsiahlu reformu financovania sociálnych služieb. Kľúčovou novinkou je zavedenie príspevku na pomoc pri odkázanosti, ktorý budú úrady práce vyplácať priamo ľuďom odkázaným na pomoc, a nie ich opatrovateľom. Štát tiež počíta so vznikom novej pozície pracovníka dlhodobej starostlivosti a mení viacero ďalších zákonov. Na základe poznatkov TASR o tom informujú Aktuality.sk.
Štát upraví adresátov príspevkov
Rezort práce predložil návrh nového zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý je súčasťou širšej reformy. Cieľom je podľa ministerstva vytvoriť podmienky, aby odkázaní ľudia mohli viesť čo najnezávislejší život vo svojom domácom prostredí s využitím kvalitných komunitných služieb.
Zásadnou zmenou je, že príspevok na pomoc už nebude dostávať opatrovateľ, ale bude vyplácaný priamo odkázanej osobe. Tá sa následne sama rozhodne, ako ho využije – či si zaplatí neformálnu starostlivosť (opatrovanie príbuzným doma) alebo formálnu starostlivosť (profesionálne ambulantné a terénne služby).

Zachované viaczdrojové financovanie
Reforma počíta aj so zavedením novej pozície pracovníka dlhodobej starostlivosti. Oproti súčasným opatrovateľom by mal mať rozšírený okruh ošetrovateľských úkonov, ktoré bude môcť vykonávať, pričom tieto úkony by mali byť hradené zo zdravotného poistenia.
Štát zároveň zdôraznil, že princíp viaczdrojového financovania sociálnych služieb zostane zachovaný. Naďalej sa na ňom budú podieľať štát, obce aj vyššie územné celky (VÚC). Mení sa však jedna kompetencia – poskytovanie finančného príspevku na prevádzku neverejným poskytovateľom v zariadeniach pre seniorov a opatrovateľských službách prejde z pôsobnosti obcí na VÚC.
Postupné zavedenie, skrátené konanie
Nový zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026. Jeho jednotlivé časti však budú nabiehať postupne. Niektoré body začnú platiť od 1. júla 2026 a samotné zavedenie nového príspevku na pomoc pri odkázanosti je naplánované až na 31. december 2026. Dôvodom postupného zavádzania je potreba prípravy informačných systémov a zohľadnenie konsolidácie verejných financií.
Rezort predložil návrh do skráteného legislatívneho konania, čo odôvodňuje potrebou splniť záväzky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Čo teda presne štát spraví?
Štát touto reformou výrazne posilní postavenie odkázaných osôb, potenciálne zlepší finančné ohodnotenie rodinných opatrovateľov pri najťažších stavoch a vytvorí konkurenčné prostredie, ktoré by malo skvalitniť ponuku profesionálnych sociálnych služieb. Je to krok smerom k väčšej individualizácii a deinštitucionalizácii starostlivosti.
Pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých, ako aj pre ich rodiny a poskytovateľov sociálnych služieb, to znamená zásadnú, priam revolučnú zmenu v tom, ako bude systém starostlivosti fungovať a kto v ňom bude mať hlavné slovo. Reforma presúva ťažisko zo štátnych inštitúcií a opatrovateľov priamo na človeka, ktorý pomoc potrebuje.

Pre odkázanú osobu, teda pre seniora alebo osobu so zdravotným znevýhodnením, je to najväčšia zmena. Doteraz bol často len pasívnym príjemcom starostlivosti. Po novom sa stáva aktívnym „zákazníkom“, ktorý dostane peniaze priamo do rúk (respektíve na účet) a sám sa rozhodne, ako a od koho si starostlivosť zabezpečí.
Získava tak obrovskú mieru kontroly, autonómie a dôstojnosti. Môže si vybrať, či príspevkom finančne podporí svoju dcéru, syna alebo iného príbuzného, ktorý sa o neho stará doma, alebo si za tieto peniaze najme profesionálnu opatrovateľskú službu. S tým však prichádza aj väčšia zodpovednosť za správne využitie prostriedkov.
Pre rodinných príslušníkov, ktorí sa starajú o svojich blízkych (tzv. neformálni opatrovatelia), to prináša tiež veľkú zmenu. Už nebudú priamymi poberateľmi štátneho opatrovateľského príspevku. Namiesto toho budú môcť byť za svoju náročnú prácu odmenení priamo odkázanou osobou z jej nového príspevku.
Pri najvyšších stupňoch odkázanosti, kde príspevok dosahuje 830 až 1 010 eur, to pre mnohé rodiny môže znamenať výrazné finančné prilepšenie a lepšie ohodnotenie ich celodennej starostlivosti. Dôležitým obmedzením však je, že pri nižších stupňoch odkázanosti (1., 2. a 3.) nebude možné použiť príspevok na odmenu pre príbuzného, ale len na profesionálne služby.
Pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako sú agentúry domácej opatrovateľskej služby, táto reforma vytvára nové trhové prostredie. Budú musieť súťažiť o klienta, ktorý si po novom sám vyberá, komu za služby zaplatí. To by malo vytvoriť zdravý tlak na zvyšovanie kvality, flexibility a transparentnosti ich služieb. Zároveň to pre nich otvára nové príležitosti, keďže pri nižších stupňoch odkázanosti budú mať ľudia k dispozícii finančné prostriedky určené výhradne na nákup ich profesionálnej pomoci.
Zavedenie novej pozície pracovníka dlhodobej starostlivosti s rozšírenými kompetenciami, ktorého úkony by mohli byť hradené zo zdravotného poistenia, môže tiež zlepšiť dostupnosť a komplexnosť starostlivosti v domácom prostredí.
