Po tom, ako Európska únia schválila koniec dovozu ruského plynu aj napriek odporu Bratislavy, prichádza odchádzajúci český minister priemyslu s ponukou pomoci. Česko je podľa neho technicky pripravené presmerovať dodávky plynu na Slovensko, ak o to požiada, píše denník Teraz.sk.
Ponuka pomoci po rozhodnutí EÚ
Odchádzajúci český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v pondelok vyhlásil, že Česká republika je pripravená poskytnúť Slovensku pomoc, ak by sa dostalo do problémov v dôsledku ukončenia dodávok ruského plynu.
Reagoval tak na pondelkové rozhodnutie ministrov energetiky EÚ, ktorí schválili návrh na úplné zastavenie dovozu ruského plynu od 1. januára 2028. Tento krok bol prijatý aj napriek nesúhlasu Slovenska a Maďarska, ktoré boli prehlasované kvalifikovanou väčšinou.
Technické možnosti existujú, tvrdí Praha
Vlček uviedol, že Slovensko a Maďarsko svoj odpor zdôvodňovali neschopnosťou zabezpečiť dodávky inými trasami. Česká republika a ďalšie štáty však podľa neho oponovali, že technické možnosti na zabezpečenie alternatívnych dodávok existujú. Práve na základe týchto možností Česko ponúka Slovensku pomoc.
Konkrétna pomoc by podľa Vlčka spočívala vo využití kapacít českej plynárenskej infraštruktúry. Tá umožňuje prakticky okamžite presmerovať dodávky plynu zo západných trás cez hraničný bod Lanžhot priamo na Slovensko.
Česko čaká na žiadosť
Český minister potvrdil, že Slovensko sa za ponuku pomoci poďakovalo. O možnostiach diskutoval aj priamo so slovenskou ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou pred dvoma týždňami v Bratislave počas Európskeho jadrového fóra. Vlček zopakoval, že Česko je pripravené konať okamžite, akonáhle Slovensko o pomoc oficiálne požiada.
O čom sa rozhodlo
Európska únia, konkrétne ministri energetiky členských štátov zasadajúci v Rade EÚ, odklepli politickú dohodu na návrhu, ktorý povedie k úplnému zákazu dovozu zemného plynu z Ruska od 1. januára 2028. Tento zákaz sa má vzťahovať ako na plyn dodávaný potrubím, tak aj na skvapalnený zemný plyn (LNG).
Rozhodnutie nebolo jednomyseľné; Slovensko a Maďarsko boli proti, no keďže na prijatie návrhu stačila kvalifikovaná väčšina, ich odpor bol prehlasovaný. Schválený kompromis počíta s postupným ukončovaním dovozu do konca roka 2027, čo napríklad Slovensku umožňuje využívať svoj existujúci dlhodobý kontrakt so spoločnosťou Gazprom až do tohto termínu.
Tento krok je súčasťou širšieho plánu REPowerEU, ktorého cieľom je zbaviť Európsku úniu závislosti od ruských fosílnych palív v reakcii na vojnu na Ukrajine a energetickú krízu. Je však dôležité dodať, že ide zatiaľ o pozíciu Rady EÚ. Návrh ešte musí prejsť tzv. trialógmi, teda rokovaniami medzi Radou, Európskym parlamentom (ktorého výbory navrhovali ešte skorší termín zákazu) a Európskou komisiou, aby sa z neho stala finálna a záväzná legislatíva. Politický smer je však týmto rozhodnutím ministrov jasne daný.
Dopady môžu byť veľmi tvrdé
Pre slovenských občanov toto rozhodnutie EÚ znamená v krátkodobom horizonte len malú zmenu, no z dlhodobého hľadiska predstavuje vážne ekonomické riziko a strategickú výzvu. Hoci zákaz dovozu ruského plynu začne platiť až od roku 2028, jeho dôsledky pocítime pravdepodobne oveľa skôr.
Najdôležitejšie je, že rozhodnutie bezprostredne neohrozuje dodávky plynu ani nespôsobí okamžitý skok v cenách pre domácnosti. Dodávky plynu sú zvyčajne zabezpečené dlhodobejšími zmluvami (slovenský kontrakt platí do konca roka 2027) a ceny pre domácnosti sú na Slovensku regulované s ročnou platnosťou. V najbližších mesiacoch teda ľudia nepocítia priamu zmenu na svojich účtoch len kvôli tomuto rozhodnutiu.
Zásadné problémy však nastanú v strednodobom a dlhodobom horizonte. Pre Slovensko, ktoré je stále významne závislé od ruského plynu a zároveň zarába na jeho tranzite ďalej do Európy, znamená tento zákaz potrebu urýchlene a definitívne nájsť náhradné zdroje a trasy.
Aj keď diverzifikácia už prebieha (nákup LNG, plyn z Nórska), úplné nahradenie ruských objemov bude technicky aj finančne náročné. Ako opakovane varuje premiér Fico a ministerka Saková, alternatívne zdroje plynu, najmä skvapalnený LNG dovážaný loďami, sú historicky drahšie ako ruský plyn z plynovodov. Pre slovenských občanov to s vysokou pravdepodobnosťou bude znamenať vyššie účty za plyn v budúcnosti, keďže tieto vyššie nákupné ceny sa nevyhnutne premietnu do regulovaných cien pre domácnosti.
Okrem vyššej ceny za samotný plyn Slovensko príde aj o významné príjmy z tranzitných poplatkov. Tieto poplatky dnes pomáhajú financovať prevádzku plynárenskej siete. Ich výpadok bude musieť byť nahradený buď zo štátneho rozpočtu (teda z daní občanov), alebo sa premietne do vyšších poplatkov za distribúciu plynu, ktoré opäť zaplatia koncoví odberatelia – teda domácnosti a firmy.
