Ministri energetiky EÚ schválili plán na ukončenie dovozu ruského plynu od začiatku roka 2028, pričom prehlasovali Slovensko a Maďarsko. Slovenskej ministerke Denise Sakovej sa nepodarilo presadiť mechanizmus „núdzovej brzdy“, ktorý by zákaz dočasne pozastavil v prípade extrémneho rastu cien. Slovensko tak môže po roku 2027 čeliť vyšším cenám energií a problémom so zabezpečením dodávok. Na základe informácií agentúry SITA to píše Startitup.sk.
Zákaz ruského plynu napriek odporu Slovenska
Na pondelkovom (20. 10.) rokovaní v Luxemburgu ministri energetiky krajín EÚ podporili návrh Európskej komisie na postupné ukončenie dovozu ruského plynu, ktorý je súčasťou plánu REPowerEU. Úplný zákaz má začať platiť od 1. januára 2028.
Podľa dánskeho predsedníctva tento kompromis nepodporili len dva štáty – Slovensko a Maďarsko, ktoré mali voči návrhu dlhodobé výhrady. Keďže na schválenie stačila kvalifikovaná väčšina, odpor týchto krajín bol prehlasovaný.
Neúspešný pokus o núdzovú brzdu
Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková sa na rokovaní snažila presadiť zavedenie tzv. „núdzovej brzdy“. Tento mechanizmus by umožnil dočasne pozastaviť platnosť zákazu dovozu v prípade, že by na trhu došlo k prudkému a neúnosnému rastu cien plynu. Tento návrh však podporu nezískal.
Ministerka však potvrdila, že sa podarilo dosiahnuť aspoň to, aby Slovensko mohlo využívať svoj existujúci dlhodobý kontrakt so spoločnosťou Gazprom až do konca roka 2027.
Hrozba drahších energií
Denisa Saková po rokovaní varovala, že ak sa do konca roka 2027 neskončí vojna na Ukrajine, Slovensko sa bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou pripraviť na drahšie energie. Ukončenie dovozu ruského plynu je podľa nej pre Slovensko veľmi citlivou témou, a to nielen politicky, ale najmä ekonomicky.
Ako hlavné dôvody uviedla zabezpečenie fyzických dodávok plynu po tomto termíne a vplyv na ceny energií pre domácnosti aj priemysel. Pripomenula, že po zastavení tranzitu cez Ukrajinu sa Slovensko ocitlo na konci všetkých plynových trás. Ako vnútrozemská krajina nemá priamy prístup k LNG terminálom a aj napriek existujúcim prepojeniam so susedmi stále pretrvávajú kapacitné obmedzenia na alternatívnych trasách.
Dovoz plynu z iných zdrojov tak môže byť po roku 2028 pre Slovensko limitovaný. Práve pre tieto vážne ekonomické a bezpečnostné riziká Slovensko návrh nemohlo podporiť.
Očakávanie kompenzácií
Ministerka Saková zároveň vyjadrila očakávanie, že Európska únia poskytne finančnú podporu krajinám, ktoré budú týmto nariadením najviac zasiahnuté. Slovensko už podľa nej predložilo konkrétny návrh a verí, že bude zohľadnený.
Teraz budú nasledovať tzv. trialógy – rokovania medzi Radou EÚ, Európskym parlamentom a Komisiou o finálnej podobe legislatívy. Výbory parlamentu pritom minulý týždeň schválili ešte prísnejší návrh, ktorý počítal s ukončením dovozu už v rokoch 2026 a 2027. Ministerka Saková vyjadrila nádej, že parlament bude konštruktívny a nebude presadzovať skorší termín ako január 2028.
Čo presne sa stalo?
Európska únia, konkrétne ministri energetiky členských štátov, rozhodla napriek odporu Slovenska (a Maďarska) o zavedení úplného zákazu dovozu zemného plynu z Ruska od 1. januára 2028. Toto rozhodnutie sa vzťahuje na plyn dodávaný potrubím aj na skvaplnený zemný plyn (LNG). Keďže na schválenie tohto návrhu v Rade EÚ stačila kvalifikovaná väčšina hlasov, Slovensko a Maďarsko nemali právo veta a boli prehlasované.
Čo presne to znamená pre Slovensko a jeho občanov, je viacero vážnych vecí. V prvom rade to znamená, že po tomto dátume sa na Slovensko už legálne nebude môcť dovážať žiadny plyn pochádzajúci z Ruska. Pre krajinu, ktorá je stále významne závislá od dodávok z tohto zdroja prostredníctvom dlhodobého kontraktu so spoločnosťou Gazprom, je to zásadný zásah do energetickej stratégie. Slovensko tak bude musieť definitívne a v plnom rozsahu nahradiť ruský plyn alternatívnymi zdrojmi.
Hoci diverzifikácia už prebieha (nákup LNG cez terminály v iných krajinách, plyn z Nórska), úplné nahradenie objemov a zabezpečenie stabilných dodávok predstavuje pre vnútrozemskú krajinu bez prístavu logistickú a infraštruktúrnu výzvu. Ministerka Saková upozornila na pretrvávajúce kapacitné obmedzenia na alternatívnych trasách mimo nášho územia, čo môže limitovať množstvo plynu, ktoré sa k nám reálne dostane.
Najciteľnejším dôsledkom pre občanov však budú pravdepodobne vyššie ceny energií v budúcnosti. Alternatívne zdroje plynu, najmä LNG, sú historicky drahšie ako ruský plyn dodávaný potrubím. Tieto vyššie nákupné ceny sa nevyhnutne premietnu do regulovaných cien pre domácnosti a firmy.
Okrem toho Slovensko príde o príjmy z tranzitných poplatkov za prepravu ruského plynu ďalej do Európy, čo predstavuje ďalší výpadok pre štátny rozpočet, ktorý bude musieť byť nejako kompenzovaný, potenciálne aj cez vyššie distribučné poplatky pre koncových odberateľov.
Rozhodnutie EÚ teda pre Slovensko znamená nutnosť urýchlene dokončiť diverzifikáciu dodávok, čeliť riziku vyšších cien energií v budúcnosti a vyrovnať sa so stratou tranzitných príjmov. Hoci cieľom je zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ a znížiť závislosť od Ruska, pre Slovensko to prináša značné ekonomické výzvy a riziká.
Ceny plynu v roku 2026
Dobrou správou je, že pre väčšinu ľudí by sa budúci rok ceny energií prilíš meniť nemali, a to kvôli novej energopomoci.
Hoci Európska únia nesúhlasila s priamym financovaním tejto pomoci z eurofondov, vláda našla spôsob, ako to obísť. V rozpočte sú naplánované úspory na strane štátu (približne 1,3 miliardy eur), pričom časť z nich (konkrétne 420-430 miliónov eur) vznikne tak, že iné štátne výdavky budú hradené z eurofondov. Tieto „ušetrené“ peniaze zo štátneho rozpočtu sa potom použijú práve na financovanie energopomoci, ktorú bude vyplácať ministerstvo hospodárstva.
Stále však nie je úplne jasné, akú presnú formu bude mať a kto všetko ju dostane. Premiér Fico síce hovoril o tom, že by ju malo dostať až 90 % domácností, no tento takmer plošný model čelí kritike nielen z opozície, ale aj zvnútra koalície. Napríklad koaličná SNS navrhuje, aby pomoc nedostávali majitelia viacerých nehnuteľností. Finálne kritériá a mechanizmus vyplácania teda ešte môžu byť upresnené.
Čo sa týka samotných cien plynu pre domácnosti na rok 2026, tie budú naďalej regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulovaná cena sa stanovuje na základe priemernej ceny plynu na burzách za referenčné obdobie v predchádzajúcom roku (teda v roku 2025).
Keďže trhové ceny sú stále vyššie, ako boli pred energetickou krízou, dá sa očakávať, že aj regulovaná cena bez štátnej pomoci by bola pre domácnosti vysoká. Práve preto je naplánovaná energopomoc – jej cieľom je umelo znížiť výslednú cenu, ktorú ľudia uvidia na svojich faktúrach, pod úroveň plnej regulovanej ceny.
