Nové pravidlá a povinné minimálne odvody z konsolidačného balíčka tvrdo zasiahnu peňaženky živnostníkov. Podľa experta na dane a odvody Jozefa Mihála však existujú legálne spôsoby, ako tieto negatívne dopady zmierniť. Správnym načasovaním a využitím pozastavenia živnosti či zmenou formy podnikania môžu podnikatelia ušetriť stovky až tisíce eur ročne. Mihál na to upozornil v rozhovore pre denník SME, píše Startitup.sk.
Štát extrémne zaťaží živnostníkov. Čo môžu spraviť?
Najväčšou zmenou pre malých podnikateľov je zavedenie povinného minimálneho sociálneho odvodu vo výške 131 eur mesačne, a to aj pre tých, ktorí majú len nízke alebo príležitostné príjmy. Podľa Jozefa Mihála je najjednoduchším a plne legálnym spôsobom, ako sa tomuto zaťaženiu vyhnúť, dočasné pozastavenie alebo prerušenie živnosti.
Tento postup je ideálny pre ľudí, ktorí podnikajú len občas, sezónne alebo na základe projektov – napríklad rodičia na rodičovskej dovolenke či autori. Princíp je jednoduchý: živnosť majú väčšinu roka pozastavenú a platia nulové odvody. Aktivujú si ju len na obdobie, počas ktorého reálne pracujú a vystavujú faktúry. V extrémnom prípade, ak je živnosť aktívna len jeden deň v roku, môže byť ročný náklad na sociálne odvody len okolo päť eur. Poplatok za pozastavenie živnosti je pritom len štyri eurá.
Pre živnostníkov s vyššími a pravidelnými príjmami, ktorí zarábajú približne nad 30-tisíc eur ročne, je podľa experta vhodnejším riešením založenie spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.). Táto forma podnikania prináša širšie možnosti pre efektívnejšie riadenie daní a optimalizáciu odvodového zaťaženia. Nevýhodou je však vyššia administratívna náročnosť a náklady na vedenie účtovníctva, ktoré môžu dosiahnuť 500 eur ročne a viac. Práve preto sa táto forma neoplatí podnikateľom s nízkymi príjmami.
Kedy sa živnosť už neoplatí?
Jozef Mihál upozorňuje, že pre niektorých ľudí môže byť po novom výhodnejšie úplne opustiť živnosť a zvoliť si inú formu práce. Uvádza príklad, že živnostník s mesačným príjmom okolo tisíc eur zaplatí štátu na odvodoch 425 eur. Zamestnanec s rovnakým hrubým príjmom však zaplatí menej, približne 396 eur.
Pre ľudí, ktorých podnikanie je ešte len v začiatkoch a ich príjmy sú nízke, tak môže byť výhodnejšie pracovať na dohodu alebo na klasickú zamestnaneckú zmluvu. Správne nastavenie a flexibilné riadenie živnosti tak môže znamenať rozdiel medzi finančnou stabilitou a zbytočným zaťažením.
Štát už uznal, že to zrejme prehnal
Na chvíľu sa ale ešte vrátime k spomínanému mikrooodvodu. Vláda totiž krátko po schválení konsolidačného balíčka verejne pripustila, že jeho zavedenie pre najmenších živnostníkov bolo zrejme príliš tvrdé opatrenie a minister práce avizoval jeho možné prehodnotenie pre najzraniteľnejšie skupiny.
Ako bolo spomenuté, mikrooodvod bude nová, povinná platba do Sociálnej poisťovne vo výške približne 131 eur mesačne, ktorá má platiť od roku 2026. Toto opatrenie sa dotkne dvoch hlavných skupín. Prvou sú začínajúci živnostníci, ktorí po novom prídu o dlhé odvodové prázdniny a budú musieť tento odvod začať platiť už od šiesteho mesiaca svojho podnikania, bez ohľadu na výšku svojich počiatočných príjmov.
Druhou, a oveľa problematickejšou skupinou, sú nízkopríjmoví a príležitostní živnostníci, ktorí si podnikaním len privyrábajú a doteraz pre nízky príjem sociálne odvody platiť nemuseli. Ide najmä o dôchodcov, invalidných dôchodcov, matky na rodičovskej dovolenke či ľudí, ktorí majú živnosť ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní.
Problém tohto opatrenia, na ktorý okamžite poukázali odborníci aj verejnosť, spočíva v jeho neprimeranej tvrdosti. Pre mnohých ľudí s nízkym príjmom z podnikania je suma 131 eur mesačne vyššia, ako ich reálny zárobok, čo by ich v praxi donútilo živnosť zrušiť. Navyše, hoci vláda argumentovala, že platenie odvodov prinesie týmto ľuďom vyšší budúci dôchodok, odborníci upozornili na paradox. Tento „mikroodvod“ je totiž taký nízky, že existuje reálne riziko, že sa daný rok živnostníkovi ani len nezapočíta do odpracovaných rokov pre dôchodok. Mohli by tak platiť stovky eur ročne bez akéhokoľvek reálneho prínosu pre svoju budúcu penziu.
Práve po tejto vlne ostrej kritiky minister práce Erik Tomáš verejne pripustil, že pri tomto opatrení vláda zrejme „prestrelila“. Uviedol, že jeho ministerstvo sa pozrie na možnosť zavedenia určitej výnimky pre najohrozenejšie skupiny, ako sú práve zdravotne postihnutí, ľudia na rodičovskom príspevku a dôchodcovia. Hoci je teda „mikroodvod“ súčasťou schváleného zákona, samotná vláda už signalizovala, že jeho finálna podoba a aplikácia na najzraniteľnejšie osoby sa ešte môže zmeniť.
