Vláda v piatok schválila rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky. V roku 2026 by mal deficit verejných financií klesnúť na 4,1 percenta HDP, a to aj vďaka konsolidačnému balíku v objeme 2,7 miliardy eur. Návrh však počíta s tým, že aj napriek plánovaným úsporám bude verejný dlh Slovenska naďalej rásť a na dosiahnutie cieľov do roku 2028 budú potrebné ďalšie úsporné opatrenia. Informujú o tom Správy STVR.
Konsolidácia za 2,7 miliardy eur
Vládou schválený rozpočet počíta na rok 2026 s celkovými príjmami verejnej správy vo výške 62 miliárd eur a výdavkami na úrovni 67,9 miliardy eur. Výsledný deficit by tak mal dosiahnuť 5,9 miliardy eur, teda 4,1 % HDP, čo je pokles oproti očakávanej úrovni 5 % HDP v tomto roku.
Tento pokles má zabezpečiť konsolidácia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Z toho 1,4 miliardy eur majú priniesť už prijaté legislatívne zmeny na strane príjmov (vyššie dane a odvody). Zvyšných 1,3 miliardy eur sa má ušetriť na strane výdavkov. Tieto úspory sa skladajú z viacerých položiek: 535 miliónov eur predstavujú škrty vo výdavkoch ministerstiev a zmrazenie platov vo verejnej správe, 130 miliónov eur má ušetriť samospráva na mzdách a prevádzke, a 420 miliónov eur sa ušetrí tým, že pomoc domácnostiam s cenami energií bude hradená z eurofondov.
Dlh však bude ďalej rásť
Nový rozpočet však nerieši jeden dôležitý problém – verejný dlh Slovenska bude pokračovať v raste. Kým v roku 2024 bol na úrovni 59,3 % HDP, tento rok sa očakáva jeho nárast na 61,5 % a v budúcom roku by mal stúpnuť až na 62,8 % HDP. K jeho stabilizácii by malo dôjsť až v roku 2028 na úrovni okolo 64 % HDP.
Ministerstvo financií v návrhu zároveň priznáva, že na dosiahnutie cieľa stlačiť deficit pod tri percentá HDP do roku 2028 budú potrebné ďalšie dodatočné konsolidačné opatrenia v odhadovanom objeme 1,8 % HDP. Ak by sa tieto ďalšie škrty a zvyšovanie daní v budúcich rokoch neprijali, deficit by sa naďalej pohyboval okolo úrovne päť percent HDP.
Čo obsahuje tretia konsolidácia?
Tretí konsolidačný balíček, ktorého cieľom je znížiť deficit sužujúci štátny rozpočet, obsahuje komplexný súbor opatrení zameraných najmä na zvýšenie príjmov štátu. Patrí sem zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov zo 4 % na 5 %, ako aj rozsiahle a tvrdé zmeny pre živnostníkov (SZČO).
Pre nich sa od roku 2026 dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody až na 425 eur, skracujú sa odvodové prázdniny pre začiatočníkov a zavádzajú sa nové povinné „mikroodvody“ aj pre ľudí s nízkym príjmom z podnikania. Balíček tiež zaťažuje lepšie zarábajúcich zamestnancov cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu a ruší odvodové výnimky pre ľudí pracujúcich na dohody.
Súčasťou je aj nový, výrazne vyšší osobitný odvod pre správcovské spoločnosti, čo môže ohroziť zhodnotenie dôchodkových úspor. Na strane daní je kľúčovou zmenou reforma dane z nehnuteľností podľa trhovej hodnoty a ďalšie zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol.
Rast verejného dlhu je zlá správa
Napriek týmto rozsiahlym opatreniam však, ako ukázal schválený rozpočet, verejný dlh bude naďalej rásť. To je zlá správa z viacerých vážnych dôvodov, ktoré ovplyvnia celú krajinu a jej občanov na dlhé roky.
Hlavným problémom rastúceho dlhu sú stále vyššie náklady na jeho obsluhu, teda na platenie úrokov. Čím viac si štát požičiava, tým viac musí platiť svojim veriteľom na úrokoch. Tieto peniaze, často v objeme stoviek miliónov až miliárd eur ročne, sú v podstate „vyhodené“ – nemôžu byť použité na stavbu ciest, zvyšovanie platov učiteľov, modernizáciu nemocníc ani na dôchodky. Namiesto toho rozpočet opúšťajú. Vzniká tak začarovaný kruh: vysoký deficit zvyšuje dlh, vyšší dlh zvyšuje náklady na úroky, a vyššie úroky ďalej prehlbujú budúce deficity.
Rastúci dlh zároveň výrazne znižuje manévrovací priestor štátu pre budúcnosť. Rozpočet je z veľkej časti vopred „zablokovaný“ na splácanie dlhu a úrokov, čo vláde zväzuje ruky. Ak v budúcnosti príde ďalšia kríza (pandémia, energetická kríza, prírodná katastrofa), zadlžený štát bude mať oveľa menšiu schopnosť efektívne pomôcť občanom a firmám, pretože si už nebude môcť dovoliť ďalej sa výrazne zadlžovať. S tým súvisí aj riziko zhoršenia ratingu krajiny. Ak medzinárodné agentúry vyhodnotia, že dlh Slovenska je rizikový, znížia nám rating, čo znamená, že všetky budúce pôžičky budú pre nás ešte drahšie.
V neposlednom rade je neustále rastúci dlh obrovskou záťažou pre budúce generácie. Dlhy, ktoré vytvoríme dnes, budú musieť splácať naše deti a vnúčatá zo svojich daní. Dnešná spotreba financovaná na dlh je tak v skutočnosti spotrebou na úkor budúcej prosperity. Ak sa tento trend nezastaví, v krajnom prípade hrozí až dlhová kríza (tzv. grécka cesta), kedy štát už nie je schopný splácať svoje záväzky, čo vedie ku kolapsu verejných služieb a extrémne bolestivým škrtom.
