Nájsť na ulici stratenú peňaženku či hotovosť môže byť lákavé, no privlastniť si ju sa rozhodne neopláca. Slovenský zákon jasne hovorí, že nálezca má povinnosť vec vrátiť alebo odovzdať úradom. Kým za poctivosť patrí odmena vo forme nálezného, zatajenie nálezu je považované za priestupok proti majetku, za ktorý hrozia vysoké pokuty, informuje denník Pravda.
Zákon prikazuje vrátiť nález
Zákon, presnejšie občiansky zákonník, presne upravuje postup pri nájdení stratenej veci. Nálezca má v prvom rade povinnosť pokúsiť sa nález vrátiť priamo vlastníkovi. Ak ho nepozná alebo sa s ním nevie spojiť, musí vec bezodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu – najčastejšie ide o políciu alebo obecný úrad. Ak sa do jedného roka od odovzdania vlastník o vec neprihlási, tá prepadá do vlastníctva štátu.
Zákon však myslí aj na odmenu pre poctivého nálezcu. Patrí mu tzv. nálezné vo výške 10 % z hodnoty nálezu. Ak teda niekto nájde a odovzdá peňaženku s hotovosťou 500 eur, má legálny nárok na odmenu 50 eur. Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na skryté veci, pri ktorých nie je známy vlastník.
Zatajenie veci je priestupok
Od 1. júla 2025 platí na Slovensku upravená definícia priestupkov proti majetku. Za takýto priestupok sa považuje úmyselné poškodenie alebo privlastnenie si cudzieho majetku, aj keď ide o malú hodnotu. Medzi tieto priestupky patrí nielen krádež, sprenevera či podvod, ale explicitne aj zatajenie veci – teda situácia, keď nájdete niečo cudzie a nevrátite to.
Za zatajenie veci, rovnako ako za iné priestupky proti majetku, hrozí pokuta až do výšky 1 400 eur. V blokovom konaní (priamo na mieste) môže byť udelená pokuta do 500 eur a v rozkaznom konaní do 1 000 eur. Zákon je ešte prísnejší pri opakovanom porušení.
Ak sa osoba dopustí rovnakého priestupku znova v priebehu jedného roka, maximálna výška pokuty sa zvyšuje až na 2 000 eur (v rozkaznom konaní na 1 500 eur). Postih hrozí nielen priamemu páchateľovi, ale aj tomu, kto priestupok organizuje, navádza naň alebo pri ňom akokoľvek pomáha.
Ako správne postupovať?
Na základe slovenského Občianskeho zákonníka je postup pri nájdení cudzej peňaženky jasne stanovený a poctivý nálezca by mal dodržať niekoľko krokov.
Úplne prvým a najdôležitejším krokom je pokúsiť sa identifikovať majiteľa a vrátiť mu peňaženku priamo. Prezrite obsah peňaženky a hľadajte akékoľvek doklady totožnosti, ako je občiansky preukaz, vodičský preukaz, kartička poistenca, alebo vizitky či iné dokumenty s kontaktnými údajmi. Ak sa vám podarí majiteľa identifikovať a nájsť na neho kontakt (napríklad cez sociálne siete alebo telefónny zoznam, ak je meno menej bežné), najlepším riešením je skontaktovať sa s ním a dohodnúť si odovzdanie.
Ak sa vám majiteľa nepodarí identifikovať, alebo ho nie je možné zastihnúť, nastupuje vaša zákonná povinnosť odovzdať nález príslušnému štátnemu orgánu. V praxi to znamená, že peňaženku (aj s celým jej obsahom, vrátane hotovosti a dokladov) by ste mali čo najskôr zaniesť buď na najbližšie oddelenie Policajného zboru, alebo na miestny obecný či mestský úrad.
Pri odovzdávaní uveďte, kde a kedy ste peňaženku našli. Je veľmi dôležité nechať si vystaviť potvrdenie o odovzdaní nálezu. Tento dokument slúži ako dôkaz, že ste si splnili svoju zákonnú povinnosť.
Zároveň máte pri odovzdávaní právo uplatniť si nárok na nálezné. Informujte pracovníka polície alebo úradu, že si v súlade so zákonom nárokujete odmenu vo výške 10 % z hodnoty nálezu (typicky z nájdenej hotovosti). Tento nárok bude zaznamenaný. Ak sa majiteľ do jedného roka od odovzdania prihlási a vec si prevezme, je povinný vám toto nálezné vyplatiť. Ak sa majiteľ do roka nenájde, nález prepadá štátu.
Je absolútne kľúčové si uvedomiť, že ponechanie si nájdenej peňaženky alebo jej obsahu je protizákonné. Ide o priestupok proti majetku (zatajenie veci), za ktorý hrozí vysoká pokuta, v opakovanom prípade až do 2 000 eur. Poctivým odovzdaním sa teda nielen vyhnete riziku postihu, ale máte aj nárok na zákonnú odmenu.
Ako vôbec môže štát zistiť nepoctivé konanie?
Hoci sa môže zdať, že ak si niekto nájdenú peňaženku potichu nechá, nikto sa to nedozvie, existuje viacero reálnych spôsobov, ako na to štát alebo polícia môžu prísť. Šanca na odhalenie síce nie je stopercentná, no najmä v dnešnej dobe moderných technológií zanecháva takýto čin často stopy, ktoré môžu viesť k identifikácii nálezcu.
Jedným z najčastejších spôsobov odhalenia sú kamerové záznamy. Ak majiteľ vie, kde približne peňaženku stratil – či už v obchode, MHD, na čerpacej stanici alebo na ulici monitorovanej kamerami – a stratu nahlási, polícia si môže vyžiadať záznamy z daného miesta a času. Ak kamera zachytí osobu, ktorá peňaženku zdvihla, a podarí sa ju identifikovať (napríklad pomocou ďalších záznamov, ak platila kartou, alebo ak ide o známu osobu), polícia ju môže vypátrať a konfrontovať.
Veľmi častým a pre nálezcu nebezpečným scenárom je, ak použije niečo z obsahu peňaženky, najmä platobnú kartu. Po nahlásení straty a zablokovaní karty banka a polícia veľmi ľahko vystopujú všetky neoprávnené transakcie. Obchod, kde bola karta použitá, takmer vždy disponuje kamerovým systémom, ktorý páchateľa zaznamená. Použitie nájdenej karty je navyše oveľa závažnejší čin ako len zatajenie veci. Podobne môže stopu zanechať aj použitie iných identifikovateľných kariet z peňaženky.
Menej často, no stále je možnosťou, že akt nájdenia a ponechania si peňaženky vidí nejaký svedok, ktorý informácie poskytne polícii. V niektorých prípadoch sa nálezca môže prezradiť aj sám, napríklad neopatrným chválením sa v okruhu známych alebo na sociálnych sieťach. Špecifickým prípadom je, ak nálezca vyberie len hotovosť a peňaženku s dokladmi niekde zahodí. Ak sa takáto peňaženka neskôr nájde, môžu na nej zostať odtlačky prstov, ktoré môžu políciu priviesť k páchateľovi, ak je už evidovaný v databáze.
Rozhodne je teda lepšie zachovať poctivosť a dodržať zákon.
