Tretí konsolidačný balíček a chýbajúce financie z daňového bonusu spôsobia samosprávam na Slovensku v budúcom roku obrovské problémy. V utorok to vyhlásil predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik, podľa ktorého hrozí mestám a obciam celkový kumulatívny výpadok príjmov vo výške viac ako pol miliardy eur. Informujú o tom Aktuality.sk.
Výpadok viac ako pol miliardy eur
Podľa prepočtov ZMOS-u bude samosprávam v rozpočtoch na budúci rok chýbať celkovo 534 miliónov eur. Táto suma sa skladá z dvoch hlavných položiek. Prvou je o 234 miliónov eur nižší príjem z podielových daní, než sa pôvodne očakávalo.
Druhou je výpadok ďalších 300 miliónov eur z daňového bonusu. Podľa Božika sa tým Slovensko v rozvoji regiónov prepadne za Českou republikou o ďalšie roky.

Hrozí prepúšťanie aj obmedzenie služieb
Tento masívny výpadok príjmov bude mať podľa ZMOS-u priamy dopad na bežný život občanov. Samosprávy budú nútené pristúpiť k nepopulárnym krokom, ako je výrazné šetrenie v oblasti športu a kultúry, prepúšťanie zamestnancov na obecných a mestských úradoch, čo predĺži vybavovanie agendy, a znižovanie počtu príslušníkov mestskej polície.
Veľkým problémom bude aj schopnosť miest a obcí kofinancovať projekty a splácať existujúce úvery. Božik situáciu opísal veľmi dramaticky, keď varoval, že bez pomoci štátu samosprávy „pravdepodobne nebudú vedieť ani kúriť ani svietiť“.
ZMOS má ďalšie požiadavky
Situáciu podľa ZMOS-u ďalej komplikuje plánované ukončenie štátneho financovania miestnych občianskych poriadkových služieb (MOPS), čo môže zhoršiť bezpečnostnú situáciu, ako aj nový, prísnejší zákon o dlhovej brzde.
Združenie preto žiada vládu o sériu kompenzačných opatrení. Medzi hlavné požiadavky patrí, aby mestá a obce mohli na krytie bežných výdavkov použiť svoje rezervné fondy. ZMOS tiež navrhuje, aby sa poplatky z výherných hracích automatov pre samosprávy zdvojnásobili z 1 500 na 3 000 eur a aby štát financoval zvyšovanie platov v cirkevných a súkromných školách.
Hrozby sú vážnejšie, než sa môže zdať
Zlá finančná situácia samospráv je problém, ktorý sa netýka len starostov a poslancov, ale má okamžitý a citeľný dopad na každodenný život bežných ľudí. Mestá a obce totiž zabezpečujú drvivú väčšinu služieb, s ktorými sa občania stretávajú každý deň.
Prvé, čo občania pocítia, bude šetrenie na verejných službách a údržbe. V praxi to znamená menej časté kosenie trávy, horšiu zimnú údržbu ciest a chodníkov, menej častý odvoz odpadu či dokonca vypínanie časti verejného osvetlenia v noci, aby sa ušetrilo na elektrine. Zastavia alebo obmedzia sa aj investície do opráv miestnych ciest, detských ihrísk či verejných budov, ktoré budú ďalej chátrať.
Samosprávy budú tiež nútené ako prvé škrtiť výdavky na kultúru a šport, čo sa prejaví rušením miestnych podujatí, znižovaním dotácií pre športové kluby mládeže alebo zvyšovaním poplatkov za krúžky v komunitných centrách.

Druhým vážnym dôsledkom bude zhoršenie dostupnosti a kvality administratívnych služieb a bezpečnosti. Ak budú úrady nútené prepúšťať, pre občana to bude znamenať dlhšie čakacie lehoty pri vybavovaní bežných záležitostí, od stavebných povolení až po prihlasovanie pobytu. Znižovanie počtu príslušníkov mestskej polície a rušenie občianskych hliadok (MOPS) sa priamo premietne do zníženia bezpečnosti a verejného poriadku v uliciach.
Z dlhodobého hľadiska je najväčšou hrozbou zastavenie rozvoja a budúce zvyšovanie poplatkov. Samosprávy nebudú mať peniaze na spolufinancovanie dôležitých projektov, takže sa nezrealizuje plánovaná rekonštrukcia školy, výstavba novej škôlky alebo oprava kultúrneho domu.
Aj keď ZMOS avizoval, že vo volebnom roku dane zvyšovať nebudú, z dlhodobého hľadiska je takmer isté, že výpadok príjmov budú musieť kompenzovať zvyšovaním miestnych daní a poplatkov – napríklad dane z nehnuteľností, poplatkov za odpad, či poplatkov v školských a sociálnych zariadeniach.