Slovákov čaká od začiatku budúceho roka ďalšie zdražovanie základných potravín. Výrobcovia pekárenských výrobkov varujú, že budú nútení zvýšiť ceny chleba, rožkov a ďalších produktov približne o desať percent. Dôvodom je kombinácia historického nárastu minimálnej mzdy a nových nákladov, ktoré firmám prináša vládny konsolidačný balíček, píšu Tvnoviny.sk.
Zdražovanie pekárenských výrobkov: Čo za tým stojí?
Hlavným motorom zdražovania je výrazné zvýšenie minimálnej mzdy o 99 eur. Ako vysvetlil Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, problémom nie je len samotná minimálna mzda, ale najmä na ňu naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky.
Keďže až 80 percent práce v pekárňach sa vykonáva práve v týchto časoch, nárast minimálnej mzdy pre nich znamená neúmerné zvýšenie celkových mzdových nákladov. K tomu sa pridávajú aj ďalšie náklady vyplývajúce z konsolidácie, ako je zavedenie transakčnej dane alebo predĺženie doby, počas ktorej musia platiť zamestnancom práceneschopnosť.
Náklady raketovo porastú
Riaditeľ Liptovských pekární a cukrární, Slavomír Moravčík, vyčíslil, že len pre jeho firmu, ktorá zamestnáva takmer 1000 ľudí, bude tento nárast nákladov v budúcom roku predstavovať 516-tisíc eur.
Uviedol, že nemá inú možnosť, ako tieto náklady premietnuť do cien svojich výrobkov. Podľa neho by situácii pomohlo, ak by sa príplatky za prácu oddelili od rastu minimálnej mzdy.
Ako sa zdražovanie prejaví v obchodoch?
Podľa pekárov by sa mali ceny ich výrobkov od januára zvýšiť plošne o približne 10 percent. V praxi to znamená, že najlacnejší rožok zdražie z 11 na 12 centov. Výraznejší skok nastane pri chlebe, ktorého cena by mala stúpnuť o 15 centov a viac. Konečné slovo pri finálnych cenách na pultoch však budú mať samotné obchodné reťazce.
Nová minimálna mzda
Od nového roka, teda od januára 2026, sa na Slovensku minimálna mzda historicky zvýši o 99 eur, čím dosiahne novú úroveň 915 eur mesačne. Hoci sa to na prvý pohľad javí ako pozitívna správa pre najmenej zarábajúcich, má to aj širšie a pre mnohé firmy nákladovo náročné dôsledky.
Kľúčovým a často prehliadaným dopadom je, že na výšku minimálnej mzdy sú naviazané aj zákonné príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Pre odvetvia, kde sa pracuje v nepretržitej prevádzke, ako sú napríklad pekárne alebo poľnohospodárstvo, to znamená neúmerný nárast mzdových nákladov. Tieto náklady sú potom firmy nútené premietnuť do cien svojich výrobkov a služieb pre konečných spotrebiteľov.
Ďalšie opatrenia konsolidačného balíčka
Tento tlak na náklady firiem je ďalej umocnený tretím konsolidačným balíčkom, ktorý, ako bolo spomenuté, obsahuje celý rad ďalších zaťažujúcich opatrení. Pre pracujúcich ľudí, okrem spomínaného rušenia troch dní pracovného pokoja, to znamená najmä zvýšenie sadzby zdravotných odvodov zo 4 % na 5 % a zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov.
Balíček tiež skracuje a znižuje podporu v nezamestnanosti po treťom mesiaci. Zvlášť tvrdo sú zasiahnutí živnostníci, ktorým sa dramaticky zvyšujú minimálne odvody a skracujú sa im odvodové prázdniny pre začiatočníkov.
Okrem toho balíček zasiahne aj firmy, napríklad obmedzením odpočtu DPH pri firemných autách alebo zvýšením odvodu pre správcovské spoločnosti, čo predraží investovanie.
Zavádzajú sa aj nové dane, ako je vyššia DPH na nezdravé potraviny. Popri týchto krokoch plánuje štát šetriť aj na sebe, a to najmä zmrazením platov vo verejnej správe a rušením niektorých úradov, hoci podľa kritikov sú tieto úspory nedostatočné v porovnaní so záťažou, ktorá sa presúva na súkromný sektor.
