Slovenský prezident dnes poberá mesačný príjem vyšší než jeho francúzsky kolega, hoci Slovensko patrí medzi ekonomicky slabších hráčov v regióne. Plat hlavy štátu prevyšuje 18-tisíc eur, čo je až dvanásťnásobok priemernej mzdy, a takáto disproporcia nemá v Európskej únii obdobu. Zatiaľ čo verejní činitelia žijú v luxuse, väčšina občanov sa musí zmieriť s príjmami, ktoré zaostávajú nielen za západom, ale už aj za susednými krajinami.
Na Slovensku zarába zamestnanec v priemere len o niečo viac než 1 500 eur v hrubom. V praxi to znamená, že Slováci majú nižšie mzdy ako Poliaci, Česi aj Rumuni. V Poľsku už presiahla priemerná mesačná mzda 2 000 eur, v Česku je vyše 1 900 eur, v Maďarsku takmer 1 700 eur a v Rumunsku dokonca prekročila hranicu 1 800 eur. Tento ekonomický rozdiel bol kedysi nepredstaviteľný, dnes je však realitou.
Navyše, slovenskí zamestnanci odvádzajú štátu viac na daniach než pracovníci v regiónoch, kde majú vyššie platy. To znamená, že Slováci prispievajú relatívne veľa do spoločnej kasy, no dostávajú slabšie verejné služby. Ľudia každodenne čelia nedokončeným diaľnicam, nefunkčnému systému školstva a dlhých čakacích dobám v nemocniciach.
Rozdiely, ktoré bolia
Ekonomickí analytici pripomínajú, že Poľsko a Maďarsko majú diaľnicu naprieč celým územím, takže cesta z hranice na hranicu je plynulá. Na Slovensku sa však vodič nedostane po diaľnici ani len zo Žiliny do Ružomberka. Dlhé roky sľubovaná infraštruktúra zostáva iba na papieri a priemyselné regióny tak strácajú šancu prilákať viac investícií.
Podobne neutešená je aj situácia v školstve. Slovenskí žiaci dosahujú slabšie výsledky v medzinárodných porovnaniach a univerzity zvyčajne končia až za školami z Česka, Maďarska či Poľska. To vyvoláva bludný kruh, pretože bez kvalitného vzdelania nie je možné rozvíjať konkurencieschopnú ekonomiku.
Sociálny populizmus namiesto rozvoja
Od roku 2018 vzrástli sociálne výdavky štátu o celé 4 percentá hrubého domáceho produktu. Peniaze sa rozdeľujú štedro, ale neraz nespravodlivo. Podľa odborníkov sú tieto výdavky skôr nástrojom politickej stratégie na získanie voličov než systémovou pomocou, ktorá by ľudí dostala z chudoby. Ukazuje sa to aj na štatistikách, kde miera chudoby každoročne mierne rastie.
Dôchodkový systém sa stáva neudržateľným, pretože je nastavený štedrejšie, než si štát reálne môže dovoliť. Nižšie platy dnes znamenajú aj nižšie penzie v budúcnosti. Napriek tomu je politická debata často zameraná na okamžité zvýšenia dôchodkov namiesto dlhodobých reforiem. Takýto sociálny populizmus v konečnom dôsledku znižuje šance na stabilný rast a ubližuje práve tým, ktorých má podporovať.
Komu súčasný stav vyhovuje
Jedným z najdiskutovanejších kontrastov je odmeňovanie politikov. Plat slovenského premiéra presahuje 18-tisíc eur a predstavuje osemnásobok priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší pomer v celej EÚ hneď po maďarskom predsedovi vlády. Poslanci Národnej rady SR sa tiež radia medzi najlepšie honorovaných v Únii, keďže ich odmena dosahuje takmer päťnásobok priemerného zárobku.
Neprehliadnite
Pre bežného občana, ktorý denne zápasí s rastúcimi cenami a nízkymi príjmami, pôsobí tento nepomer ako prejav nespravodlivosti. Zatiaľ čo verejnosť čaká na reálne reformy v zdravotníctve, školstve či dopravnej infraštruktúre, ústavní činitelia si udržiavajú luxusné platy a vysoký životný štandard.
