Na Slovensku dnes každý tretí obyvateľ poberá nejakú formu dôchodku, čo je absolútny rekord v rámci celej Európskej únie. Takýto stav, ktorý analytici označujú za jeden z najvážnejších sociálnych problémov krajiny, v sebe nesie hrozbu destabilizácie verejných financií. Odborníci zároveň varujú, že ak sa vláda nepustí do reforiem okamžite, životná úroveň budúcich dôchodcov môže prudko klesnúť.
Za posledné tri roky Slovensko zvýšilo výdavky na starobné penzie z úrovne 6,5 percenta HDP na 7,6 percenta. Len samotné vyplácanie trinásteho dôchodku predstavuje ďalšie náklady v objeme približne jednej miliardy eur ročne. Zvyšujúcu sa záťaž ešte násobí fakt, že na invalidné dôchodky a súvisiace dávky ide až štvrtina všetkých sociálnych prostriedkov. To znamená približne o 1,5 miliardy eur viac, než je bežný európsky štandard.

Slovensko starne rýchlejšie
Podľa údajov Eurostatu prekročil počet dôchodcov hranicu 1,82 milióna, pričom medziročne vzrástol o viac než 45-tisíc. Najkritickejšia je veková kategória 50 až 74 rokov, kde dôchodok poberá až 55 percent ľudí. V porovnaní s európskym priemerom na úrovni 45 percent je to výrazne viac. Ako ilustrácia slúži príklad Grécka, ktoré po reformách znížilo tento podiel na 33 percent a vyhlo sa tak ešte väčšiemu kolapsu.
Hlavným dôvodom rekordne vysokého počtu príjemcov je nízka hranica, kedy Slováci môžu ukončiť pracovný život. Ešte problematickejší je však vysoký podiel tzv. papierových invalidov. Títo ľudia sú formálne považovaní za zdravotne nespôsobilých, no v skutočnosti by mnohí z nich vedeli pracovať. Ich počet zvyšuje tlak na verejný rozpočet, ktorý aj bez toho zápasí s deficitom.
Čas sa kráti
Niektoré štáty, napríklad Dánsko, reagovali na starnutie populácie zvyšovaním veku odchodu do dôchodku a prísnejším dohľadom nad invalidnými dávkami. Slovensko však zatiaľ neprijalo žiadne zásadné opatrenia, hoci sa demografické trendy nedajú ignorovať. Bez odvážnych zmien smeruje krajina k situácii, ktorá sa čoraz častejšie prirovnáva k gréckej kríze.
Základná matematika je neúprosná. Dôchodcov pribúda, ekonomicky aktívnych ľudí ubúda a systém čoraz ťažšie financuje sám seba. Ak sa politická reprezentácia neodhodlá k systémovej reforme, budúci dôchodcovia môžu očakávať podstatne nižšie dávky, než na aké sú zvyknutí dnešní seniori.