Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na nepríjemnú situáciu, do ktorej sa Slovensko čoskoro dostane. Čaká nás najvyššie zdaňovanie v histórii, no napriek tomu štát nezíska potrebné peniaze do štátnej pokladnice.
Analytici v príspevku na sociálnej sieti vyjadrili svoje obavy. Napriek tomu, že zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v histórii, zároveň sa v budúcom roku zvýšia aj verejné výdavky a to na takmer 50 percent.
Po konsolidácii nás čaká najvyššie zdaňovanie v histórii
Podľa odborníkov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bude mať Slovensko v roku 2026 po chválení konsolidačných opatrení najvyšší podiel príjmov HDP v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Ako spresnili analytici, očakávaná výška je na úrovni 45,2 % HDP. Pri výpočtoch vychádzali z dostupných dát od roku 1995.
Ak sa pozrieme na plánovaný deficit, ktorý presahuje 4 percentá HDP, v praxi to zároveň znamená, že aj výdavky v pomere k HDP historicky porastú. Analytici uviedli, že tieto výdavky dosiahnu najvyššiu úroveň za posledných 25 rokov. Platí to podľa nich aj v prípade, keď sa podarí splniť úspory deklarované v novom konsolidačnom balíku.
Výdavky štátu v poslednom období rástli
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že výdavky štátu za posledné dve dekády rástli extrémne rýchlo. Dokonca tak, že sa približujú k 50 % HDP. A to i napriek tomu, príjmy na ich krytie nestačia a to ani za pomoci viacerých konsolidačných balíkov.
„V porovnaní s rokom 2007 sa výdavky zvýšili o viac než 13 % HDP, a to vo všetkých oblastiach verejnej správy, vrátane administratívy. Podľa odhadov RRZ takmer polovicu nárastu vysvetľuje rast sociálnych transferov (6 % HDP), najmä starobných dôchodkov a rodinných dávok, zatiaľ čo investície tvorili len približne 20 % nárastu,“ uviedli analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na sociálnej sieti Facebook.
Nevieme sa prispôsobiť hospodárskemu vývoju
Odborníci poukazujú na to, že hlavným dôvodom rastu výdavku ako podielu na HDP je popri prijímaní zákonov aj jeden ďalší významný faktor. Ním je slabá schopnosť adaptovať sa a reagovať na aktuálny hospodársky vývoj.
Podľa rady príjmy rozpočtu prirodzene reagujú na výkonnosť ekonomiky, avšak výška výdavkov v čase krízy skokovo narastá. Dôvodom je neflexibilita týchto výdavkov, ktorá spôsobuje strmí pád smerom nadol. „Pokrízový nižší ako pôvodne očakávaný ekonomický rast tak spôsobil zotrvanie výdavkov trvalo na vyšších úrovniach,“ objasnili odborníci.
Priaznivé obdobia sa nevyužívajú na konsolidáciu
Rada tiež podotkla, že štát dostatočne nevyužíva obdobia priaznivého rastu na konsolidáciu výdavkov. Podľa slov odborníkov sa v praxi deje presný opak. Často dochádza k prijímaniu nových výdavkových opatrení, čo je nesprávnou proticyklickou stratégiou „podeliť sa s ľuďmi v dobrých časoch“.
Rada si myslí, že vzhľadom na to, že vláda nie je ochotná spomaliť rast výdavkov aspoň v dobrých ekonomických časoch, vedie to následne k riešeniu vysokých rozpočtových deficitov nesprávnymi opatreniami. Ide predovšetkým o opatrenia, ktoré zaťažujú samotných občanov. Spomenieme napríklad jednoduché a opakované zvyšovanie daňových sadzieb.
