Rast spotrebiteľských cien na Slovensku v auguste spomalil. Ako v utorok informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, medziročná miera inflácie klesla zo júlových 4,4 % na 4,2 %. Medzimesačne sa ceny v priemere zvýšili len o 0,1 %, čo bola spolu s aprílom najnižšia hodnota v tomto roku, píše denník Teraz.sk.
Čo ťahalo rast cien?
V porovnaní s augustom minulého roka rástli ceny vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch. Najdynamickejší nárast zaznamenalo vzdelávanie, kde ceny stúpli až o 10 %. Významný vplyv na celkovú infláciu mali aj kategórie s rastom nad 6 %, a to reštaurácie a hotely, alkoholické nápoje a tabak, a tiež rozličné tovary a služby, kam patria napríklad poistenie alebo kadernícke služby.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré tvoria druhú najväčšiu časť výdavkov domácností, boli medziročne vyššie o 3,9 %. Najviac, o viac ako 8 %, zdraželi oleje a tuky, mlieko, syry, vajcia a ovocie. Naopak, lacnejšie ako pred rokom sa naďalej predávalo mäso a zelenina.
Extrémny rast zaznamenali nealkoholické nápoje, ktorých ceny medziročne vyskočili o viac ako 19 %. Najpomalšie, pod úrovňou 3 %, rástli ceny v odboroch bývanie s energiami, zdravotníctvo a doprava.
Rast brzdili potraviny a energie
Veľmi mierny medzimesačný rast cien o 0,1 % spôsobilo najmä to, že dve najväčšie položky vo výdavkoch slovenských domácností v auguste nezdraželi. Ceny v kategóriách bývanie a energie a potraviny a nealkoholické nápoje zostali na medzimesačnej úrovni bez zmeny.
Naopak, infláciu v auguste najviac ovplyvnil rast cien v doprave (+1,9 %), kde zdražela najmä letecká a kombinovaná osobná doprava. Ceny pohonných látok po dvoch mesiacoch rastu mierne klesli o 0,1 %. Mierne rástli aj ceny v reštauráciách a hoteloch (+0,2 %) a zdraželi aj telefónne služby, čo prispelo k rastu v odbore pošty a spoje o 0,5 %.
Čo presne je inflácia?
Inflácia je v jednoduchosti tempo, akým sa v ekonomike zvyšuje všeobecná cenová hladina tovarov a služieb. Pre bežného človeka to znamená, že jeho peniaze postupne strácajú svoju kúpnu silu (rast cien). Inými slovami, za 10 eur si dnes kúpite menej, ako ste si za rovnakých 10 eur kúpili pred rokom. Štatistické úrady ju merajú ako percentuálnu zmenu cien tzv. spotrebného koša, ktorý obsahuje stovky bežných položiek – od potravín a energií, cez oblečenie až po dopravu a služby.
Na infláciu vplýva obrovské množstvo faktorov, no zjednodušene sa dajú rozdeliť na dve hlavné príčiny.
Prvou je dopytová inflácia, ktorá vzniká vtedy, keď je v ekonomike príliš veľa peňazí a ľudia chcú vo veľkom nakupovať, no ponuka tovarov a služieb nestíha tento dopyt uspokojiť. Ceny tak prirodzene rastú. To sa deje napríklad vtedy, keď rýchlo rastú mzdy, je nízka nezamestnanosť alebo štát rozdáva štedré dotácie.
Druhou príčinou je nákladová inflácia, ktorá nastáva, keď firmám prudko narastú náklady na výrobu. Môže ísť napríklad o náhly nárast cien energií (ropa, plyn, elektrina), drahšie suroviny na svetových trhoch alebo tlak na zvyšovanie miezd. Tieto vyššie náklady potom firmy nevyhnutne premietnu do cien svojich finálnych výrobkov a služieb.
Je úroveň 4,2 % vysoká?
V porovnaní s cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) je to stále vysoké číslo. Ideálny a zdravý stav pre ekonomiku je podľa ECB inflácia na úrovni 2 %. Súčasných 4,2 % je teda viac ako dvojnásobok tohto cieľa, čo znamená, že cenová stabilita ešte nie je plne dosiahnutá a peniaze sa stále znehodnocujú relatívne rýchlo.
V porovnaní s nedávnou minulosťou je to však obrovské zlepšenie. Len pred pár rokmi sme na Slovensku zažívali dvojcifernú infláciu, ktorá v niektorých mesiacoch presahovala aj 15 %. Z tohto pohľadu je hodnota 4,2 % znakom, že najhorší rast cien je za nami a situácia sa výrazne upokojila
V konečnom dôsledku je teda úroveň inflácie 4,2 % ako-tak prijateľná. Je to stále nepríjemne vysoká hodnota, ktorá ukrajuje z úspor a tlačí na rodinné rozpočty, no zároveň je to signál, že extrémny rast cien z posledných rokov sa podarilo výrazne spomaliť. Pre centrálnu banku je to však stále signál, že v boji proti inflácii ešte nemôže poľaviť.
