Prezident Emmanuel Macron v Paríži oznámil, že až 26 krajín už prisľúbilo vyslanie jednotiek, ktoré budú pôsobiť na území Ukrajiny po uzavretí mierovej dohody. Takýto záväzok, ešte pred samotným koncom vojny, je v európskej politike mimoriadny. Macron zdôraznil, že Ukrajina musí mať istotu, že bezpečnostné garancie budú okamžité a pevné. Práve preto sa lídri rozhodli pripraviť konkrétny rámec pomoci ešte skôr, než sa prípadný mier objaví na papieri.
Trump žiada tvrdší postup
Počas summitu v Paríži vystúpil prostredníctvom telemostu aj americký prezident Donald Trump. Pred európskymi lídrami otvorene vyhlásil, že kým bude Európa nakupovať ruskú ropu, Moskva bude mať dosť peňazí na pokračovanie vo vojne.
Trump pripomenul, že príjmy Ruska od členských štátov EÚ dosahovali v uplynulom roku viac ako miliardu eur, čo podľa neho nie je možné tolerovať. Súčasne vyzval na spoločný ekonomický tlak na Čínu, ktorú obvinil z financovania ruskej armády nepriamym spôsobom.
Slovensko a Maďarsko pod drobnohľadom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Trumpove slová potvrdil a upozornil, že najmä Slovensko a Maďarsko stále nakupujú ruskú ropu. Bratislava aj Budapešť sa pritom bránia argumentom, že ich ekonomiky sú príliš závislé od týchto dodávok a okamžité zastavenie by prinieslo vážny sociálny aj hospodársky otras.
Slovenský premiér Robert Fico už pred časom označil návrh Európskej komisie na úplné ukončenie dovozu ruských energetických komodít do roku 2028 za neprijateľný. Tvrdí, že by to drasticky obmedzilo konkurencieschopnosť a poškodilo priemysel.
Prečítajte si tiež
Napäté rokovania lídrov
Samotný samit viedli spoločne Macron a britský premiér Keir Starmer. Do diskusie sa zapojili aj nemecký kancelár Friedrich Merz a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Z Washingtonu sa k stretnutiu pripojil aj prezidentov vyslanec Steve Witkoff, ktorý mal osobitný rozhovor so Zelenským.
Atmosféra rokovaní bola podľa diplomatov napätá. Na jednej strane stáli krajiny, ktoré presadzujú urýchlené odstrihnutie Európy od ruskej energetiky, na druhej tie, ktoré sa obávajú okamžitých dopadov na domácu ekonomiku.
Európska komisia už v máji predstavila plán, ktorý počíta s koncom dovozu ruskej ropy, plynu a jadrového paliva najneskôr do januára 2028. Tento termín má umožniť postupnú transformáciu. Napriek tomu viacerí lídri, predovšetkým zo strednej Európy, upozorňujú, že ani štyri roky nie sú dosť, aby sa našli plnohodnotné náhrady.
Budúcnosť zostáva nejasná
V Paríži tak zazneli dve úplne odlišné vízie. Jedna hovorí o okamžitom zastavení dovozu ruských surovín ako o nevyhnutnej podmienke mieru, druhá upozorňuje na riziko, že Európania za plyn a ropu z iných zdrojov zaplatia výrazne viac. Je preto možné, že výsledná dohoda v EÚ sa bude rodiť veľmi ťažko a potrvá ešte mesiace.
Otázkou zostáva, či tlak z Washingtonu a Kyjeva prinúti viaceré vlády zmeniť svoje priority. Ak si európske štáty nedokážu spoločne určiť jednotnú stratégiu, hrozí, že ich vnútorné spory využije Moskva vo svoj prospech. Ďalšie stretnutie lídrov by malo ukázať, či sa Európa odhodlá na radikálny krok, alebo bude aj naďalej hľadať kompromisy.
