Vedci varujú, že motor Golfského prúdu môže skolabovať ešte počas života dnešnej generácie. To, čo sa kedysi považovalo za vzdialenú hrozbu, sa teraz javí ako reálna možnosť, a to dokonca už v priebehu nasledujúcich desaťročí. Ak by sa to stalo, dôsledky by pocítili stovky miliónov ľudí od Ameriky cez Európu až po Afriku by čelili dramatickému presunu dažďových pásiem.
Najnovšie modely z Utrechtskej univerzity počítali s 25 rôznymi scenármi, pričom ich výsledky prekvapili aj odborníkov. Pri vysokých emisiách ukazujú začiatok rozpadu okolo roku 2055, pri miernejšom vývoji približne o osem rokov neskôr.
Ani návrat k cieľom parížskej klimatickej dohody neprináša garanciu bezpečia, pretože matematické výpočty stále poukazujú na jednu štvrtinu pravdepodobnosti, že sa prúdenie zosype. Profesor Stefan Rahmstorf pripomína, že ešte nedávno hovoril o menej ako 10 percentnej šanci, dnes však varuje pred minimálne 25 percentami.
Dopady na krajiny a ľudí
Ak sa severoatlantická cirkulácia spomalí alebo úplne vytratí, Európa sa ocitne pred zásadnou premenou klímy. Zimy by boli oveľa drsnejšie a letá suchšie, pretože prúd poskytuje kontinentu mierne podmienky aj napriek jeho vysokej zemepisnej polohe.
To by ovplyvnilo poľnohospodárstvo, energetickú spotrebu a stabilitu krajín. Dodatočnou komplikáciou by bol nárast morskej hladiny, ktorá by sa mohla zdvihnúť až o 50 centimetrov, čo by v kombinácii s topiacimi sa ľadovcami znamenalo existenčné ohrozenie pobrežných miest.
Politika aj veda v strehu
Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra označil zistenia za alarm, ktorý sa už nedá odložiť. Jeho kolegyňa Teresa Ribera zdôraznila, že bez klimatickej stability nemá žiadna krajina istotu bezpečnosti ani hospodárskeho poriadku.
Klimatológovia navyše dodávajú, že dnešné simulácie stále úplne nezohľadňujú masívny prítok sladkej vody z Grónska. Tento faktor oslabuje slanosť oceánu a tým brzdí hlboké morské toky. Profesor Sybren Drijfhout z Univerzity v Southamptone preto upozorňuje, že realita môže byť ešte vážnejšia, než modely naznačujú.
Súčasne Jonathan Baker z britského Met Office pripomína, že prúdenie už teraz nefunguje tak ako kedysi. Podľa neho sa prejavuje zmenami v európskom počasí, ktoré prinášajú tuhšie zimy a súčasne horúcejšie, suché letá. To znamená vyššie riziko požiarov a zníženú úrodu, čo sa dotýka potravinovej bezpečnosti celého kontinentu.
Budúcnosť Atlantiku tak nie je otázkou vzdialenej budúcnosti, ale rozhodnutí, ktoré padnú v najbližšom desaťročí. Či sa Golfský prúd udrží alebo zoslabne na hranu zrútenia, bude závisieť od toho, ako rýchlo sa podarí obmedziť emisie. Výsledok môže rozhodnúť o tvári nášho podnebia na celé storočia.
