Rusko aj naďalej výrazne profituje z predaja energií do Európskej únie (EÚ), a to najmä vďaka pretrvávajúcemu importu skvapalneného zemného plynu (LNG). Vyplýva to z najnovšej štúdie environmentálnej organizácie Greenpeace, ktorá bola zverejnená pred samitom EÚ v Kodani, a na ktorú upozornil denník Teraz.sk.
Miliardy pre ruský rozpočet
Podľa štúdie sa do EÚ za prvých osem mesiacov tohto roka doviezlo 12,8 miliardy kubických metrov ruského LNG. Pre porovnanie, za celý rok 2021, teda pred začiatkom ruskej agresie, to bolo 15,9 miliardy kubických metrov. Hoci sa dodávky cez plynovody výrazne znížili, import LNG zostáva na veľmi vysokej úrovni.
Greenpeace odhaduje, že len ruská spoločnosť Yamal LNG v rokoch 2022 až 2024 zarobila celkovo 40 miliárd dolárov, z čoho do ruskej štátnej pokladnice odviedla na dani z príjmu približne 9,5 miliardy dolárov. Medzi najdôležitejších odberateľov v EÚ patria podľa organizácie francúzsky koncern Total, nemecká štátna spoločnosť Sefe a španielska firma Naturgy.
Viac peňazí na plyn ako na pomoc Ukrajine
Štúdia považuje za mimoriadne problematické zistenie, že štyri najväčšie importérske krajiny – Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Holandsko – minuli v rokoch 2022 až 2025 na dovoz ruského LNG viac peňazí, ako v rovnakom období poskytli Ukrajine v rámci bilaterálnej pomoci. Zatiaľ čo na ruský LNG vynaložili 34,3 miliardy eur, ich bilaterálna pomoc Ukrajine dosiahla len 21,2 miliardy eur.
Úloha francúzskeho koncernu
Greenpeace tiež poukazuje na významnú úlohu francúzskeho energetického giganta Totalenergies. Ten vlastní 20 % v spoločnosti Yamal LNG a 19,4 % v jej materskej firme Novatek.
Podľa správy mal francúzsky koncern od roku 2022 získať na dividendách od Yamal LNG odhadom 5,06 miliardy dolárov a ďalších 1,74 miliardy dolárov od Novateku.
Smutná realita
Na základe argumentácie a dát prezentovaných v štúdii Greenpeace sa dá povedať, že nákupom ruského skvapalneného zemného plynu krajiny Európskej únie nepriamo prispievajú k financovaniu ruskej štátnej pokladnice, z ktorej je následne financovaná aj vojenská agresia na Ukrajine.
Tento pohľad je kľúčovým argumentom organizácie Greenpeace a ďalších kritikov pretrvávajúcich obchodných vzťahov s Ruskom v oblasti energetiky.
Celá logika spočíva v prepojení medzi ruskými energetickými spoločnosťami a štátnym rozpočtom. Ako uvádza štúdia, len spoločnosť Yamal LNG, ktorá je jedným z hlavných exportérov, zarobila v rokoch 2022 až 2024 približne 40 miliárd dolárov. Z tejto sumy odviedla do ruskej štátnej pokladnice na dani z príjmu približne 9,5 miliardy dolárov. Tieto peniaze sa stávajú súčasťou federálneho rozpočtu, z ktorého ruská vláda financuje všetky svoje aktivity, vrátane armády, výroby zbraní a vedenia vojny.
Z tohto pohľadu teda každý nákup ruského LNG, hoci je legálny a nie je pod priamymi sankciami, predstavuje finančnú transakciu, ktorá v konečnom dôsledku posilňuje ekonomickú schopnosť Ruska pokračovať vo vojne. Európske firmy a štáty, ktoré tento plyn nakupujú, sa tak nepriamo podieľajú na plnení ruského vojnového rozpočtu.
EÚ pletie tvrdý bič
Avšak jedným z hlavných aktuálnych cieľov Európskej únie je úplne sa oslobodiť od ruského plynu a ďalších fosílnych palív. Tento zámer sa stal jednou z hlavných strategických priorít EÚ po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Nejde však o jednoduchý alebo okamžitý krok, ale o zložitý a dlhodobý proces, ktorý so sebou prináša množstvo ekonomických a politických výziev.
Odstrihnutím sa od ruských dodávok chce EÚ oslabiť ekonomickú schopnosť Ruska pokračovať vo vojne. Druhým kľúčovým dôvodom je zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie strategickej zraniteľnosti. Rusko v minulosti opakovane použilo dodávky plynu ako nástroj politického nátlaku. Úplným oslobodením sa od tejto závislosti sa Európa stane odolnejšou voči takémuto vydieraniu.
Hoci sa EÚ podarilo radikálne znížiť dovoz potrubného plynu z Ruska, stále pretrváva významný dovoz ruského LNG. Ako bolo spomenuté, niektoré krajiny ako Francúzsko, Španielsko či Belgicko patria k jeho najväčším odberateľom.
Európska komisia síce predstavila plán na postupné ukončenie dovozu všetkých ruských fosílnych palív do roku 2028, no tento návrh naráža na odpor niektorých členských štátov, ako je Slovensko a Maďarsko. Tie argumentujú, že príliš rýchly prechod bez zabezpečenia dostatočných a cenovo dostupných alternatív by zničil ich ekonomiky.
