Obchodné napätie medzi Pekingom a Washingtonom sa opäť vyostruje. V sobotu 13. septembra spustila Čína dve vyšetrovania namierené proti americkému polovodičovému priemyslu. Tento krok je vnímaný ako priama odveta za piatkové kroky americkej strany a prišlo tesne pred začiatkom kľúčových rokovaní o obchode a národnej bezpečnosti organizovaných v Španielsku, píše denník Teraz.sk.
Čína zahájila hneď dve vyšetrovania
Čínske ministerstvo obchodu oznámilo začatie antidumpingového vyšetrovania zameraného na dovoz niektorých analógových integrovaných obvodov z USA. Pod drobnohľadom sa ocitnú produkty amerických spoločností ako Texas Instruments a ON Semiconductor. V samostatnom oznámení ministerstvo informovalo aj o spustení antidiskriminačného vyšetrovania, ktoré sa zameria na opatrenia USA voči celému čínskemu čipovému sektoru.
Tento krok Pekingu nasledoval len deň po tom, čo Spojené štáty v piatok pridali 23 čínskych spoločností na svoju „čiernu listinu“. Tieto firmy budú čeliť obchodným reštrikciám pre údajné konanie proti americkým bezpečnostným záujmom. Dve z nich sú obvinené z obstarávania zariadení na výrobu čipov pre kľúčového čínskeho výrobcu SMIC.
Rokovania v Madride v tieni eskalácie
Nové vyšetrovania zatieňujú štvrté kolo rokovaní medzi americkým ministrom financií Scottom Bessentom a čínskym vicepremiérom Che Lifengom, ktoré sa koná od nedele do stredy v Madride. Stretnutie, ktorého témou je okrem obchodu a bezpečnosti aj osud platformy TikTok, nadväzuje na predchádzajúce tri kolá zamerané na zníženie napätia. Tie viedli k dočasnému colnému prímeriu, v rámci ktorého si obe strany znížili vzájomné clá.
Hovorca čínskeho ministerstva obchodu uviedol, že americké reštrikcie vnímajú ako snahu o potlačenie rozvoja high-tech odvetví v Číne. Americký minister financií Bessent po predchádzajúcich rokovaniach vyhlásil, že je potrebné znížiť riziko v strategických odvetviach, ako sú polovodiče či lieky, a nájsť v obchodných vzťahoch novú rovnováhu.
Dlhodobý spor o technológie
Súčasná eskalácia je len ďalšou kapitolou v dlhodobom spore o prístup k pokročilým technológiám. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, rovnako ako tá predchádzajúca pod vedením Joea Bidena, systematicky obmedzovala prístup Číny k najmodernejším polovodičom a zariadeniam na ich výrobu.
Zatiaľ čo Washington svoje kroky odôvodňuje obavami o národnú bezpečnosť, Peking ich považuje za súčasť stratégie USA, ktorej cieľom je obmedziť jeho ekonomický rast.
Čo budú znamenať výsledky vyšetrovaní?
Výsledky čínskych vyšetrovaní, vzhľadom na ich načasovanie a politický kontext, budú s najväčšou pravdepodobnosťou konštatovať pochybenie zo strany USA. Následné dôsledky nebudú len odvetným politickým gestom, ale takmer s istotou budú mať globálny dopad, ktorý zasiahne celý technologický a výrobný svet.
Najočakávanejším dôsledkom bude zavedenie odvetných ciel zo strany Číny na dovoz vybraných amerických polovodičov, napríklad od firiem ako Texas Instruments. Pre tieto americké spoločnosti by to znamenalo stratu prístupu na obrovský čínsky trh, čo by poškodilo ich zisky.
Zároveň by to však poškodilo aj samotných čínskych výrobcov elektroniky či automobilov, ktorí by museli za tieto kľúčové komponenty platiť viac alebo hľadať alternatívy, čo by narušilo ich vlastné dodávateľské reťazce. Širšie vyšetrovanie americkej politiky by navyše mohlo Pekingu poslúžiť ako zámienka na zavedenie ďalších reštrikcií voči americkým technologickým firmám pôsobiacim v Číne.
Tieto dôsledky však nezostanú len medzi USA a Čínou, ale budú mať globálny charakter, a to z dvoch hlavných dôvodov.
Po prvé, dodávateľský reťazec v oblasti polovodičov je extrémne globalizovaný a prepojený. Ak čínsky výrobca nemôže získať špecifický americký čip, nedokáže skompletizovať finálny produkt (napríklad smartfón, auto alebo práčku), ktorý je určený pre európsky alebo iný svetový trh. To vedie k oneskoreniam výroby a nedostatku tovaru na celom svete.
Ešte vážnejším rizikom je, že by Čína mohla ako odvetu obmedziť vývoz kritických surovín, ako sú vzácne zeminy, v ktorých spracovaní má dominantné postavenie. To by ochromilo výrobu nielen v USA, ale aj v Európe, Japonsku a Južnej Kórei, keďže tieto suroviny sú nevyhnutné pre takmer všetku modernú elektroniku.
Po druhé, táto eskalácia urýchľuje fragmentáciu globálnej ekonomiky a vedie k rastu cien pre všetkých. Firmy a krajiny sú čoraz viac nútené vyberať si stranu a budovať oddelené dodávateľské reťazce – jeden závislý od amerických technológií a druhý od čínskych. Tento proces, známy ako „decoupling“, je extrémne nákladný a neefektívny. V konečnom dôsledku to znamená, že výrobky, na ktoré sme zvyknutí, budú drahšie, pretože ich výroba bude komplikovanejšia a menej optimalizovaná.
