Slovenský dôchodkový systém je neudržateľný a ak sa čoskoro neurobia zásadné reformy, hrozí mu úplný kolaps. S týmto vážnym varovaním prišiel predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy pre denník SME. Podľa neho štát rozdáva peniaze, ktoré nemá, a ignoruje alarmujúce čísla, ktoré potvrdzujú reálnu hrozbu, že pre budúce generácie už na obstojný dôchodok nezostanú peniaze. Sumár rozhovoru s odborníkom na túto tému spracoval portál kryptomagazin.
Demografická kríza a drahé sľuby
Hlavným problémom je neúprosná demografia. Kým v roku 2003 pripadalo na sto mladých ľudí 65 dôchodcov, dnes je to už 115. Tento trend sa bude len zhoršovať, keďže sa rodí menej detí a populácia starne. Znamená to, že čoraz menší počet pracujúcich bude musieť financovať dôchodky pre čoraz väčší počet seniorov.
Do tohto problému vlády podľa NKÚ zasahujú populistickými opatreniami, ktoré systém ešte viac zaťažujú. Príkladom sú predčasné dôchodky po 40 odpracovaných rokoch, ktoré ročne stoja štát stovky miliónov eur, a tiež 13. dôchodok. Ten sa vypláca v decembri a jeho výška pre starobných dôchodcov s viac ako 10 odpracovanými rokmi dosahuje 667,30 eur. Tieto kroky síce krátkodobo potešia voličov, no dlhodobo prehlbujú finančnú dieru v systéme.
Rastúci dlh a úniky do šedej ekonomiky
Neudržateľnosť systému potvrdzuje aj rýchlo rastúci verejný dlh, ktorý už prekročil hranicu 60 percent HDP. V prepočte to znamená, že na každého jedného obyvateľa Slovenska, vrátane novorodencov, pripadá dlh vo výške približne 15-tisíc eur.
Štát sa snaží tento problém riešiť zvyšovaním daní a odvodov, čo však podľa NKÚ vedie k tomu, že čoraz viac ľudí sa snaží systému vyhnúť a prechádza do šedej ekonomiky. Tým štát prichádza o ďalšie miliardy, ktoré v dôchodkovom systéme chýbajú.
Výzva na okamžitú reformu
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy preto vyzýva na okamžité a zodpovedné konanie. Podľa neho je nevyhnutné reformovať dôchodkový systém, zastaviť prijímanie drahých populistických balíčkov a zaviesť transparentnosť a kontrolu do míňania verejných peňazí.
„Štát je v úpadku. Musíme reformovať dôchodkový systém, inak hrozí, že peniaze pre budúce generácie jednoducho nebudú,“ varoval Andrassy. Podľa neho už nejde o strašenie, ale o reálnu hrozbu potvrdenú číslami.
Čo ak by systém naozaj skolaboval?
„Kolaps“ dôchodkového systému by pravdepodobne neznamenal, že by štát zo dňa na deň prestal vyplácať dôchodok úplne. Skôr by to znamenalo jeho prechod do núdzového režimu a drastické a trvalé zníženie vyplácaných súm na úroveň, ktorá by ľuďom nezaistila ani základné životné potreby.
Dôsledky takéhoto scenára by boli pre celú spoločnosť katastrofálne. Viedlo by to k masovej chudobe seniorov, ktorí by boli plne odkázaní na finančnú pomoc svojich detí. To by vytvorilo obrovskú medzigeneračnú záťaž a napätie. Zároveň by prudký pokles príjmov veľkej časti populácie spôsobil kolaps spotreby, čo by uvrhlo celú ekonomiku do hlbokej krízy a viedlo by k sociálnym nepokojom.
Nespoliehajte sa len na štátny dôchodok
Práve pre toto riziko je kľúčové nespoliehať sa len na štátny dôchodok (tzv. prvý pilier) a aktívne si budovať vlastné finančné zabezpečenie na starobu.
Základom je maximálne využívanie existujúcich dôchodkových pilierov. Druhý pilier je kľúčový, pretože časť vašich povinných odvodov presmeruje na váš súkromný, investičný a dediteľný účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Tieto peniaze sú vaším majetkom, oddeleným od štátnej kasy. K tomu sa pridáva dobrovoľný tretí pilier, ktorého najväčšou výhodou je častý príspevok od zamestnávateľa, ktorý výrazne zvyšuje efektivitu sporenia, a tiež malá daňová úľava.
Okrem toho je pre zabezpečenie dôstojného dôchodku nevyhnutné aj pravidelné a dlhodobé súkromné investovanie. V dnešnej dobe je to dostupné pre každého, napríklad formou nízkonákladových a celosvetovo diverzifikovaných ETF fondov. Aj malé, ale pravidelne investované sumy dokážu v dlhom časovom horizonte vďaka zloženému úročeniu vybudovať značný majetok. Pre ľudí s väčším kapitálom je tradičnou možnosťou aj investícia do nehnuteľnosti s cieľom jej následného prenájmu, ktorý môže v dôchodku generovať pasívny príjem.
V konečnom dôsledku je najlepšou obranou proti hrozbe zlyhania štátneho systému diverzifikácia. Spoliehať sa len na jeden dôchodok v starobe je vysoko rizikové. Finančná istota na dôchodku tak bude čoraz viac závisieť od vlastnej zodpovednosti a schopnosti budovať si súkromný majetok počas aktívneho pracovného života.
