Plošná pomoc ľuďom so zvýšenou splátkou hypotéky sa má od budúceho roka zrejme skončiť. Štát chce plnenie tohto predvolebného sľubu strán Smer a Hlas presunúť priamo na plecia komerčných bánk. Tie sa však o tomto pláne dozvedeli až z médií a zatiaľ nevedia, čo presne si pod tým ministerstvo financií predstavuje. Téme sa venuje Denník N.
Štát a jeho nejasný plán
Minister financií Ladislav Kamenický v rámci predstavovania konsolidačných opatrení oznámil, že od bankového sektora očakáva dodatočný príspevok vo výške 50 miliónov eur, a to nad rámec už existujúceho osobitného odvodu. Tieto peniaze majú podľa neho slúžiť na pokračovanie pomoci s drahšími hypotékami v rovnakom nastavení, ako to doteraz platil štát.
Minister však nespresnil, akým spôsobom chce tento cieľ dosiahnuť – či plánuje bankám túto povinnosť administratívne prikázať, alebo bude hľadať dohodu. Jeho vyjadrenie, že si budú „hľadať nejaké techniky, ako to spraviť“, naznačuje, že plán zatiaľ nie je finálny. Pre banky bol tento oznam prekvapením. Slovenská banková asociácia uviedla, že sa o zámere dozvedela prvýkrát z tlačovej besedy a požiadala ministerstvo o upresnenie.
Nepotrebná pomoc?
Zaujímavosťou je, že Národná banka Slovenska (NBS) už pred spustením štátnej pomoci upozorňovala, že takýto krok je zbytočný. Podľa jej analýz mali dlžníci dostatočné finančné rezervy na to, aby sa prispôsobili vyšším úrokom.
Súčasné sadzby navyše centrálna banka považuje za bežné, zatiaľ čo úroky okolo jedného percenta boli skôr výnimočnou anomáliou. Štát napriek tomu pomoc presadil a vlani na nej vyplatil 38 miliónov eur, tento rok to bolo do júna takmer 35 miliónov.
Kontext ďalšieho zdaňovania
Nový zámer prichádza v čase, keď bankový sektor už čelí vysokému osobitnému odvodu, ktorý vláda zaviedla po svojom nástupe. Hoci minister Kamenický predtým bankárov uisťoval, že do tohto odvodu, ktorý má postupne klesať, nebude zasahovať, aktuálna situácia vytvára neistotu.
Konsolidačný balíček totiž počíta so zvýšením odvodov pre iné finančné inštitúcie, ako sú správcovské a dôchodkové spoločnosti, ktorým sadzba stúpne zo 4,36 % na 15 %.
Varovanie pred dôsledkami
Banková asociácia dlhodobo varuje, že nadmerné zdaňovanie bánk môže strednodobo oslabiť ich kapitál a v konečnom dôsledku ohroziť dostupnosť a cenu úverov pre firmy, obyvateľstvo aj samotný štát.
Vláda tak čelí dileme, ktorú priznal aj samotný minister Kamenický. Na jednej strane potrebuje od bánk získať viac peňazí na konsolidáciu, no na druhej strane sú práve banky kľúčovými investormi, ktorí kupujú slovenské štátne dlhopisy a financujú tak vysoký deficit.
Čo to znamená pre ľudí?
Pre občanov prináša tento vládny zámer veľkú neistotu a v konečnom dôsledku pravdepodobne negatívne dopady, ktoré sa však môžu prejaviť rôznymi spôsobmi v závislosti od finálnej dohody medzi štátom a bankami.
Najpriamejší a najhorší scenár hrozí ľuďom, ktorí v súčasnosti príspevok na hypotéku poberajú. Ak sa vláde nepodarí prinútiť banky, aby túto pomoc prevzali, a zároveň štát svoju schému od nového roka zruší, títo ľudia jednoducho o príspevok prídu. Pre desiatky tisíc domácností by to znamenalo okamžitý a citeľný nárast mesačných výdavkov na splácanie hypotéky presne o sumu, ktorou im doteraz štát pomáhal.
Oveľa pravdepodobnejší je však druhý scenár, ktorý by sa dotkol všetkých klientov bánk, nielen tých s hypotékou. Banky sú komerčné subjekty a je vysoko nepravdepodobné, že by na seba dobrovoľne prevzali dodatočné náklady vo výške 50 miliónov eur ročne. Ak ich k tomu vláda donúti, budú si túto stratu kompenzovať inde.
V praxi by to znamenalo, že náklady na pomoc úzkej skupine ľudí s hypotékami by banky rozpustili medzi všetkých svojich klientov. Pre bežného občana by sa to mohlo prejaviť vo forme vyšších poplatkov za vedenie účtu, za výbery z bankomatu či za iné bežné služby. Banky by tiež mohli zvýšiť úrokové sadzby na nových úveroch (spotrebných aj hypotekárnych) alebo naopak znížiť úroky na sporiacich účtoch a vkladoch.
V tomto prípade by sa teda na pomoc pre ľudí s drahšími hypotékami nedobrovoľne skladali všetci – vrátane seniorov s úsporami, študentov s bežným účtom alebo ľudí, ktorí si na vlastné bývanie šetria a hypotéku ešte len plánujú. Bola by to v podstate skrytá daň, ktorú by zaplatili všetci klienti bánk, bez ohľadu na to, či sa ich problém s hypotékami týka alebo nie.
