Európska centrálna banka (ECB) na svojom minulotýždňovom zasadnutí podľa očakávaní ponechala kľúčové úrokové sadzby bez zmeny, a to už druhýkrát po sebe. Kľúčová depozitná sadzba tak zostáva na úrovni 2 %, hlavná refinančná sadzba na 2,15 % a sadzba pre jednodňové refinančné operácie na 2,40 %, píšu Správy STVR.
Guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír v pondelok komentoval, že toto rozhodnutie odráža spoločné presvedčenie Rady guvernérov ECB, že inflácia sa v súčasnosti vyvíja v súlade s očakávaniami.
Kažimír: Sme v komfortnej pozícii
Podľa guvernéra NBS sa ECB podarilo dostať sadzby do pohodlného, takzvaného neutrálneho pásma. Súčasné nastavenie podľa neho umožňuje chrániť potrebnú stabilitu v čoraz turbulentnejšom globálnom prostredí a podporovať predvídateľnosť v čase, keď sú finančné trhy zdrojom možných šokov.
Zároveň však zdôraznil, že táto komfortná pozícia neznamená nečinnosť. Hoci sa v boji proti inflácii dosiahol výrazný pokrok, najmä pri jej trvalejších zložkách, ostražitosť je podľa neho stále namieste. Kažimír pripomenul, že riziká, ktoré by mohli infláciu opäť potiahnuť smerom nahor, nikam nezmizli a bolo by chybou ich prehliadať.
Zo zasadnutia na zasadnutie
Peter Kažimír potvrdil, že ECB sa nebude vopred zaväzovať ku konkrétnym budúcim krokom. Naopak, bude si ponechávať všetky možnosti otvorené a rozhodovať sa bude postupne, zo zasadnutia na zasadnutie, vždy na základe najnovších dát, analýz a prognóz budúceho vývoja.
Uistil, že centrálni bankári nebudú reagovať na malé a drobné odchýlky od inflačného cieľa, no sú plne pripravení adekvátne a rázne zareagovať na akékoľvek nové a podstatné šoky, ktoré by mohli ohroziť cenovú stabilitu.
Čas na výdych, alebo obavy?
Po relatívne turbulentnom období prináša táto „komfortná pozícia“, ako ju nazval guvernér Kažimír, úľavu najmä pre ľudí s úvermi, no zároveň mení situáciu aj pre sporiteľov.
Ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni znamená koniec neustáleho zdražovania a rastu mesačných splátok. Pre tisíce domácností to predstavuje obrovskú úľavu a možnosť stabilizovať svoj rodinný rozpočet. Rovnako aj tí, ktorí o úvere ešte len uvažujú, získavajú väčšiu istotu, pretože úrokové sadzby nových hypoték by sa mali tiež ustáliť a nemali by už výrazne rásť. V skratke, najväčší tlak na peňaženky dlžníkov nateraz pominul.
Pre sporiteľov je situácia trochu iná. Zatiaľ čo v období zvyšovania sadzieb ECB aj komerčné banky ponúkali čoraz atraktívnejšie úroky na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch, táto fáza sa teraz pravdepodobne končí.
Súčasné úroky na vkladoch, ktoré sú najvyššie za posledné roky, sa zrejme na nejaký čas stabilizujú a nebudú už ďalej výrazne rásť. Pre ľudí, ktorí si sporia, to znamená, že ich peniaze sa síce budú naďalej zhodnocovať, no už nemôžu očakávať ďalšie rýchle zvyšovanie úrokových sadzieb na svojich vkladoch.
V širšom zmysle táto „komfortná pozícia“ znamená, že ECB verí, že súčasná úroveň úrokových sadzieb je dostatočná na to, aby udržala pod kontrolou infláciu. Pre peňaženky občanov je to kľúčové, pretože to chráni hodnotu ich peňazí a znamená to stabilnejšie ceny v obchodoch.
Čo ak budú sadzby rásť?
Ak by ECB zmenila kurz a rozhodla sa opäť zvyšovať úrokové sadzby, znamenalo by to koniec komfortnej pozície. Bol by to jasný signál, že centrálna banka vidí nové a vážne riziko opätovného nárastu inflácie, a pre občanov by to znamenalo návrat do obdobia finančného tlaku a uťahovania opaskov.
Pre tých, ktorí majú hypotéku s variabilnou úrokovou sadzbou, by to okamžite znamenalo opätovný nárast mesačných splátok. Tlak na rodinné rozpočty, ktorý sa v poslednom období stabilizoval, by sa tak obnovil v plnej sile. Zároveň by sa predražili aj všetky nové úvery. Získať hypotéku na kúpu nehnuteľnosti alebo spotrebný úver by bolo opäť drahšie a náročnejšie, čo by ochladilo realitný trh a obmedzilo spotrebu.
Naopak, pre sporiteľov by to bola na prvý pohľad pozitívna správa. Komerčné banky by v reakcii na krok ECB pravdepodobne opäť začali zvyšovať úrokové sadzby na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch. Peniaze uložené v banke by sa tak zhodnocovali o niečo rýchlejšie. Táto výhoda by však bola zatienená celkovým negatívnym stavom ekonomiky.
Dôvod, prečo by ECB pristúpila k takémuto nepopulárnemu kroku, by bol totiž len jeden: snaha bojovať proti znova rastúcej inflácii. Zvyšovanie úrokových sadzieb je nástroj, ktorým sa „schladzuje“ ekonomika. Drahšie peniaze a úvery vedú k tomu, že firmy menej investujú a ľudia menej míňajú, čo znižuje tlak na rast cien.
Tento proces má však aj vážne vedľajšie účinky. Prílišné „schladenie“ ekonomiky môže viesť k jej spomaleniu, stagnácii alebo dokonca recesii. Pre občanov to znamená zvýšené riziko neistoty na trhu práce a v horšom prípade aj riziko prepúšťania.
