Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v poslednom období ohlásili viacero míľnikov vo výstavbe cestnej infraštruktúry, čo vytvára dojem diaľničného boomu. Do konca roka má byť dokončených šesť dôležitých úsekov a zároveň sa spustila príprava strategickej diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou. Dopravní experti však upozorňujú, že v skutočnosti ide skôr o dobiehanie dlhoročných omeškaní a v porovnaní so susednými krajinami Slovensko naďalej výrazne zaostáva, informuje denník Pravda.
Šesť kľúčových úsekov do konca roka
Po minulom roku, kedy na Slovensku nepribudol ani kilometer novej diaľnice, by sa mali motoristi do konca roka 2025 dočkať otvorenia šiestich nových úsekov.
Medzi nimi je finálne dokončenie križovatky D1/D4 pri Bratislave, dlho očakávaný úsek D1 Hubová – Ivachnová (obchvat Ružomberka) a úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové. K nim sa pridajú aj úseky rýchlostných ciest R3 Tvrdošín – Nižná a dve časti R2 Kriváň – Mýtna a Košice-Šaca – Košické Oľšany.
Premiér Robert Fico v tejto súvislosti uviedol, že Slovensko je rozkopané a rozostavané a požiadal občanov o trpezlivosť pri dopravných obmedzeniach spojených s výstavbou.
Strategický plán pre D1
Veľkou novinkou je spustenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre viac ako 72-kilometrový úsek diaľnice D1 z Bidoviec (východne od Košíc) až po ukrajinskú hranicu pri Vyšnom Nemeckom.
Projekt, ktorého príprava má stáť takmer 750-tisíc eur a celkové náklady sa odhadujú na 1,8 miliardy eur, má strategický význam. Odľahčí viac ako dve desiatky obcí od tranzitnej dopravy, zlepší dopravnú dostupnosť Zemplína a vytvorí kľúčový ekonomický koridor, ktorý napojí Ukrajinu na transeurópsku dopravnú sieť.
Realita verzus politické sľuby
Napriek týmto pozitívnym správam dopravní experti optimizmus brzdia. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej upozorňuje, že tempo výstavby sa nedá porovnávať so susednými krajinami. Zatiaľ čo Poľsko dokáže stavať až 200 km diaľnic ročne, slovenský priemer je len 21 km. Podľa neho súčasná vláda len dokončuje projekty, ktoré boli zazmluvnené v minulosti a ktoré, žiaľ, nabrali výrazné meškania.
Podobne to vidí aj dopravný analytik Jozef Drahovský, podľa ktorého Slovensko za zahraničím výrazne zaostáva. Problémom podľa neho nie je samotná rýchlosť výstavby, ale extrémne pomalá príprava a povoľovacie procesy, ktoré vďaka zlej legislatíve umožňovali nekonečné odvolávania.
Dôkazom sú práve dokončované úseky. Obchvat Ružomberka (D1 Hubová – Ivachnová) sa stavia už viac ako desaťročie a jeho cena narástla z pôvodných 227 na 307 miliónov eur. Ešte horším príkladom je tunel Višňové, ktorý sa stavia od konca 90. rokov a jeho dokončenie sprevádzali zrušené zmluvy a obvinenia z plytvania a materiálnych škôd za desiatky miliónov eur.
Kritický stav mostov
Analytici zároveň upozorňujú na ďalší obrovský problém – katastrofálny stav mostov na Slovensku. Z viac ako 8 000 mostov je viac ako tretina v zlom alebo havarijnom stave. Ak sa tempo opráv nezrýchli, hrozí ich masívne uzatváranie.
Svetlou výnimkou v poslednom období je posun v príprave kritických úsekov diaľnice D3 na Kysuciach. NDS už vysúťažila zhotoviteľa pre úsek Oščadnica – Čadca, Bukov za cenu o takmer 76 miliónov eur nižšiu, ako bol odhad. Zároveň prebiehajú súťaže aj na zvyšné dva úseky, pričom výstavba by sa mohla začať už v septembri tohto roka. Dokončením D3 by sa konečne vyriešila kritická dopravná situácia na Kysuciach a vytvorilo by sa plnohodnotné severné prepojenie s Poľskom.
Slovensko potrebuje zrýchliť
Slovenské cesty a diaľnice zaostávajú za okolitými krajinami nie preto, že by samotné stavebné práce boli pomalšie, ale kvôli extrémne zdĺhavej a komplikovanej prípravnej fáze, ktorá predchádza tomu, než na stavbu príde prvý bager.
Tento proces, zahŕňajúci plánovanie, povoľovanie a obstarávanie, často trvá oveľa dlhšie ako samotná výstavba a je hlavnou príčinou desaťročných omeškaní a masívneho predražovania projektov.
Základným problémom je chýbajúca dlhodobá a politicky nezávislá stratégia výstavby. Plány na výstavbu diaľnic sa často menia s každou novou vládou, čo vedie k neustálemu prehodnocovaniu priorít, zmene trasovania a odkladaniu už rozpracovaných projektov.
Namiesto toho, aby sa postupovalo podľa odborných dopravných analýz a potrieb krajiny, sa o kľúčových úsekoch často rozhoduje na základe politických preferencií, čo celý proces destabilizuje a spomaľuje.
Podľa expertov je však najväčším problémom extrémne zložitá a deravá legislatíva. Každý projekt musí prejsť niekoľkými fázami schvaľovania, z ktorých každá je otvorená takmer nekonečným obštrukciám. Kľúčovým bodom je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý sa pri náročných úsekoch, ako je napríklad D1 Turany – Hubová, stal bojiskom pre rôzne občianske združenia a aktivistov.
Zlá a nejednoznačná legislatíva umožňuje, aby sa tieto procesy a následné odvolania naťahovali aj viac ako desaťročie.
S tým úzko súvisí aj problém vykupovania a vyvlastňovania pozemkov. Na Slovensku je extrémne rozdrobené vlastníctvo pôdy, čo znamená, že pre jeden niekoľkokilometrový úsek diaľnice je potrebné vysporiadať pozemky so stovkami až tisíckami rôznych vlastníkov.
Tento proces komplikujú nedokončené dedičské konania staré desiatky rokov a spory o výkupnú cenu. Aj keď má štát možnosť pozemky vyvlastniť vo verejnom záujme, ide o zdĺhavý právny proces, ktorý opäť odďaľuje začiatok výstavby.
