Slovensko sa v rámci krajín platiacich eurom stalo lídrom v zdražovaní. Kým v eurozóne ako celku sa inflácia drží na cieľovej úrovni dvoch percent, na Slovensku tempo rastu cien nedávno vyvrcholilo na viac ako dvojnásobnej hodnote. Podľa ekonómov by sa situácia mala v nasledujúcich mesiacoch postupne upokojovať, no rizikom zostávajú najmä ceny potravín a služieb, ako aj možné ďalšie zvyšovanie daní. Téme sa venujú Tvnoviny.sk.
Vrchol inflácie
Podľa makroekonóma Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša harmonizovaná inflácia na Slovensku kulminovala v júni na úrovni 4,5 percenta. V nasledujúcich mesiacoch očakáva pozvoľný pokles, pričom výraznejšie by sa mal prejaviť až v poslednom kvartáli tohto roka, kedy by sa tempo zdražovania mohlo priblížiť k úrovni štyroch percent.
Kde zdražovanie cítiť najviac?
Rast cien je citeľný najmä v sektore služieb. Najrýchlejšie, tempom medzi šiestimi a desiatimi percentami, zdraželo vzdelávanie, hotely, reštaurácie a služby pošty a spojov. Podľa Kočiša sa v tomto sektore do cien naďalej premietajú mzdové tlaky, teda rast platov zamestnancov.
Na vzostupe zostávajú aj ceny potravín. Tzv. potravinová inflácia sa za posledných šesť mesiacov zvýšila o polovicu. Neistotu do budúceho vývoja vnáša aj možnosť ďalšieho zvyšovania DPH, o ktorom sa diskutuje a ktoré by prišlo do úvahy v januári budúceho roka, čo by opäť zatlačilo na rast cien.
Prečo sa to deje?
Zhoršenie finančnej situácie slovenských domácností, ktoré potvrdil aj najnovší prieskum, je priamym dôsledkom súbehu viacerých negatívnych faktorov a prebiehajúca konsolidácia verejných financií v tom zohráva kľúčovú úlohu.
Vláda v snahe znížiť vysoký deficit štátneho rozpočtu prijala viacero opatrení, ktoré priamo znižujú čisté príjmy zamestnancov a živnostníkov. Najvýraznejšími krokmi bolo zvýšenie sadzby DPH, zavedenie nových daní (napr. zo sladených nápojov, transakčná daň) a zvýšenie zdravotných odvodov.
To znamená, že aj keď sa vaša hrubá mzda v práci nezmenila, štát si z nej berie väčšiu časť vo forme daní a odvodov. Na váš bankový účet tak reálne príde menej peňazí ako minulý rok. Konsolidácia tak priamo ukrajuje z rodinných rozpočtov a núti ľudí ešte viac šetriť.
Dôležitým faktorom je aj to, že hoci sa tempo inflácie v poslednom roku spomalilo, ceny neklesli. Zostali na veľmi vysokej úrovni, na ktorú sa vyšplhali počas rokov 2022 a 2023.
A samozrejme, potom je tu aj pomalý rast reálnych miezd. Reálna mzda nevyjadruje len to, koľko eur vám príde na účet, ale hlavne to, čo si za ne môžete reálne kúpiť. Aj keď niektorým ľuďom mzda nominálne narástla (dostali pridané), tento rast vo väčšine prípadov nestačil na to, aby pokryl súčasne aj vysoké ceny v obchodoch, aj vyššie dane a odvody.
Výsledkom je, že kúpna sila väčšiny Slovákov klesla alebo stagnuje. Za svoju výplatu si dnes jednoducho kúpite menej tovarov a služieb ako pred rokom.
Zhoršenie situácie oproti minulému roku je teda spôsobené tým, že zatiaľ čo ceny zostali vysoko, kúpna sila platov reálne klesla a štát si zároveň cez vyššie dane a odvody začal z príjmov ľudí brať väčšiu časť. Tento trojitý tlak logicky vyústil do toho, že až dve tretiny pracujúcich majú problém vyžiť a ich schopnosť čeliť nečakaným výdavkom sa výrazne znížila.
Riziká sú vážne
Ak by tento negatívny trend, teda kombinácia vysokej inflácie, pomalého rastu reálnych miezd a zvyšujúceho sa daňového zaťaženia, pokračoval dlhodobo, Slovensko by čelilo vážnym a vzájomne prepojeným ekonomickým a sociálnym hrozbám. Nejde len o to, že by ľudia mali menej peňazí – postupne by sa začala narúšať celá štruktúra ekonomiky a spoločnosti.
Pre bežných občanov a domácnosti by to znamenalo ďalšie prehlbovanie finančného stresu a pokles životnej úrovne. Rodiny by boli nútené ešte viac obmedzovať svoje výdavky, a to nielen na luxusné tovary a dovolenky, ale aj na bežné potreby, ako sú kvalitnejšie potraviny, voľnočasové aktivity pre deti alebo preventívna zdravotná starostlivosť.
Dlhodobý pokles kúpnej sily by viedol k úplnému vyčerpaniu finančných rezerv u mnohých domácností, čo by ich urobilo extrémne zraniteľnými voči akýmkoľvek nečakaným výdavkom. To by nevyhnutne viedlo k nárastu zadlženosti prostredníctvom spotrebných úverov a v konečnom dôsledku aj k nárastu počtu exekúcií a osobných bankrotov. Zároveň by sa dramaticky prehĺbili sociálne rozdiely – nožnice medzi tými, ktorí dokážu svoje úspory ochrániť investovaním, a masou ľudí, ktorých úspory a príjmy požiera inflácia, by sa roztvorili do extrémnych rozmerov.
Pre slovenskú ekonomiku ako celok by takýto vývoj znamenal skĺznutie do recesie alebo dlhodobej stagnácie (stagflácie). Domáca spotreba je jedným z kľúčových motorov HDP. Ak ľudia prestanú míňať, pretože im reálne klesajú príjmy, firmy a živnostníci budú mať menej zákazníkov a nižšie tržby.
V reakcii na to budú nútení zastaviť investície, obmedziť prijímanie nových zamestnancov a v horšom prípade aj prepúšťať. Tým by sa vytvoril začarovaný kruh: vyššia nezamestnanosť by ešte viac znížila spotrebu, čo by viedlo k ďalším problémom pre firmy. Slovensko by sa stalo menej atraktívnym pre zahraničné investície a talentovaní ľudia by vo väčšej miere odchádzali za lepšími podmienkami do zahraničia.
Pre štát a verejné financie by pokračovanie tohto trendu znamenalo, že konsolidácia by bola ešte bolestivejšia a menej účinná. Spomaľujúca ekonomika a klesajúca spotreba by viedli k nižšiemu výberu daní (najmä DPH a dane z príjmu), ako sa pôvodne plánovalo. Štátu by tak chýbali peniaze v rozpočte a bol by nútený buď ešte viac zvyšovať dane, alebo drasticky škrtať vo verejných výdavkoch, čo by opäť negatívne zasiahlo občanov cez horšiu kvalitu školstva, zdravotníctva a sociálnych služieb.
