Poliaci sa môžu tešiť na štvordňový pracovný týždeň bez toho, aby im klesli mzdy. Viac ako 150 firiem tam testuje skrátený režim, v ktorom zamestnanci odpracujú iba 32 hodín. Tento model, kedysi považovaný za utópiu, sa stal realitou aspoň vo forme pilotných projektov. Na Slovensku sa však podľa zamestnávateľov aj odborárov zatiaľ vedie najmä teoretická diskusia a cesta k plošnému zavedeniu bude zrejme dlhá.
Slovenská ekonomika ako prekážka
Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka upozorňuje, že slovenská ekonomika stojí predovšetkým na priemysle. To znamená, že fabriky a hutnícke prevádzky nemožno jednoducho zavrieť na piatok a nechať stroje odpočívať. Pracovné zmeny plynulo nadväzujú, súčasne fungujú aj cez víkendy a sviatky. V takýchto podmienkach je podľa neho nemožné uvažovať o univerzálnom skrátení pracovného fondu, pretože by to ohrozilo výrobu a dodávateľské reťazce.
Skrátiť sa dá, ale nie všade
Aj na Slovensku už niektoré firmy skúsili prechod na štyri pracovné dni. Najčastejšie ide o menšie spoločnosti zo služieb alebo kancelárskeho prostredia, kde flexibilita neohrozuje chod podniku. Tam sa zamestnanci dokážu zariadiť inak a urobiť svoju prácu za kratší čas. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz zdôrazňuje, že v hutiach, elektrárňach alebo v podnikoch s nepretržitou prevádzkou by takýto experiment nebol možný.
Odborári hovoria o únave
Predstavitelia Konfederácie odborových zväzov tvrdia, že práve nadmerná pracovná záťaž je jedným z hlavných problémov slovenského trhu práce. Podľa hovorkyne Jany Nemethovej naša krajina vedie v Európskej únii v počte nočných smien a práce cez víkendy či sviatky. Odborári veria, že skrátený týždeň by mohol zlepšiť kondíciu aj výkonnosť zamestnancov. Argumentujú, že oddýchnutý človek robí presnejšie a produktívnejšie, čo by mohlo vyvážiť kratší čas strávený v práci.
Právna bariéra zostáva
Slovenský Zákonník práce presne určuje, že zamestnanec nesmie prekročiť 40 hodín týždenne, pričom kratší pracovný čas bez krátenia mzdy legálne neexistuje. Pri niektorých podnikových kolektívnych zmluvách sa síce objavujú úpravy na 37,5 hodiny, no až na výnimky sa mzda skracovaním času neznižuje. Minister práce Erik Tomáš sa netají tým, že vláda by chcela tento model preskúmať, zároveň však jasne hovorí, že zníženie pracovnej doby nemôže ísť na úkor príjmov ľudí.
Zatiaľ čo v Poľsku už stovky zamestnancov testujú nový rozvrh, u nás téma rezonuje najmä medzi odborníkmi a odborármi. Plošné zavedenie zatiaľ odmietajú prakticky všetky zamestnávateľské zväzy, ktoré ho vnímajú len ako dobrovoľný benefit. Odpoveď na otázku, či sa Slovensko niekedy odhodlá na podobný krok, tak zostáva otvorená. Možno však práve tlak mladšej generácie pracovníkov, ktorí túžia po väčšej rovnováhe medzi prácou a voľnom, raz prinúti firmy aj politikov k zmene.
