Čoraz viac ľudí na Slovensku využíva pri zdravotných problémoch umelú inteligenciu (AI) namiesto návštevy lekára. Nahrávaním fotografií vyrážok či opisom príznakov do AI četbotov síce dokážu rýchlo získať zoznam možných diagnóz, no ich spoľahlivosť je otázna. Odborníci varujú, že takýto postup môže byť nebezpečný a nikdy nenahradí odborný prístup skutočného doktora. Téme sa venujú Správy STVR.
Rýchle, ale nesprávne riešenie
Pre mnohých ľudí predstavuje umelá inteligencia rýchle a jednoduché riešenie, ako získať okamžitú odpoveď na svoje zdravotné problémy. Treba však dbať na maximálnu opatrnosť. Umelá inteligencia pracuje len so všeobecnými poznatkami z internetu a jej presnosť sa dnes odhaduje na približne 60 percent. To znamená, že až zhruba v 40 percentách prípadov môže AI určiť diagnózu nesprávne.
Všeobecný lekár Marián Šóth k tomu dodáva, že pacienti majú tendenciu si z informácií získaných online vybrať tú najhoršiu možnú diagnózu a následne prichádzajú do ambulancie v panike. Pre zdravotníckeho pracovníka je potom veľmi ťažké tieto mylné informácie vyvrátiť.
AI nikdy nenahradí lekára
Podľa Šótha môžu síce podobné aplikácie pomôcť v prípade časovej tiesne, no zdôrazňuje, že by mali slúžiť len ako orientačná pomôcka a nikdy nemôžu nahradiť odborný názor a vyšetrenie u lekára. Upozorňuje, že na Slovensku je vždy k dispozícii možnosť vyhľadať odbornú pomoc, či už na urgentnom príjme, pohotovosti alebo v bežnej ambulancii.
Odborníci tiež varujú, že ľudia si často nechávajú od umelej inteligencie poradiť aj pri výbere liekov. V takýchto prípadoch podľa nich zohrávajú kľúčovú úlohu lekárnici, ktorí dokážu nesprávne odporúčania odhaliť a napraviť.
Viac škody ako úžitku
Okrem už spomínanej nepresnosti a vyvolávania paniky u pacientov existujú aj ďalšie, systémovejšie riziká. Jedným z najväčších je problém zaujatosti (bias) v algoritmoch. Umelá inteligencia sa učí z obrovského množstva dát. Ak tieto dáta nie sú dostatočne diverzifikované a reprezentatívne pre celú populáciu, AI môže byť menej presná pri diagnostikovaní chorôb u menšinových skupín. To môže viesť k prehĺbeniu nerovností v zdravotnej starostlivosti.
Ďalším vážnym rizikom je ochrana súkromia a bezpečnosť citlivých zdravotných údajov. Keď používateľ zadáva do AI chatbota svoje osobné zdravotné informácie, nemá žiadnu kontrolu nad tým, ako budú tieto dáta použité, či nebudú slúžiť na ďalšie trénovanie modelu alebo či nebudú v prípade kybernetického útoku odcudzené. V neposlednom rade chýba zodpovednosť a právny rámec. Ak AI stanoví nesprávnu diagnózu a spôsobí pacientovi ujmu, nie je jasné, kto nesie zodpovednosť – či používateľ, ktorý sa na ňu spoľahol, alebo vývojár, ktorý ju vytvoril.
Sú vôbec nejaké výnimky?
Napriek všetkému, čo sme spomenuli vyššie – áno. Neplatí to však v zmysle “domáceho” diagnostikovania chorôb. AI je extrémne spoľahlivá najmä pri analýze obrazových dát, kde dokáže identifikovať vzory, ktoré sú pre ľudské oko neviditeľné.
Najlepšie výsledky dosahuje v rádiológii, kde sa bežne používa na analýzu röntgenových snímok, CT alebo MRI skenov. Dokáže s vysokou presnosťou detegovať skoré štádiá rakoviny, napríklad pľúcne uzliny na CT snímkach alebo rakovinu prsníka na mamografoch, často presnejšie a rýchlejšie ako ľudský rádiológ.
Podobne je veľmi úspešná v dermatológii pri analýze fotografií znamienok a pri rozlišovaní medzi nezhubnými a zhubnými (melanómom) léziami. Úspechy sa ukazujú aj v oftalmológii pri diagnostike ochorení sietnice z jej skenov alebo v patológii pri analýze vzoriek tkanív.
Kľúčovým rozdielom však je, že v týchto prípadoch AI neslúži ako náhrada lekára, ale ako jeho mimoriadne výkonný asistent. Finálnu diagnózu a rozhodnutie o liečbe vždy robí ľudský odborník, ktorý využíva AI ako ďalší nástroj na spresnenie a zrýchlenie svojej práce. V týchto kontrolovaných a špecializovaných podmienkach je teda AI už dnes veľmi spoľahlivá a prospešná.
