Najväčšie zamestnávateľské organizácie na Slovensku sa zhodujú v zásadnom odmietnutí návrhu Rady EÚ, ktorý chce zaviesť novú daň z obratu pre veľké spoločnosti. Tento poplatok, známy ako Korporátny zdroj pre Európu (CORE), by podľa nich predstavoval nesystémový a škodlivý krok, ktorý by vážne ohrozil konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Paušálny poplatok podľa obratu
Podľa návrhu z polovice júla 2025 by sa mal zaviesť nový priamy príjem pre rozpočet EÚ. Išlo by o paušálny príspevok, ktorý by platili firmy s ročným obratom nad 100 miliónov eur. Výška poplatku by bola odstupňovaná – začínala by na 100 000 eur ročne pre firmy s obratom do 250 miliónov eur a stúpala by až na 750 000 eur ročne pre firmy s obratom nad 750 miliónov eur. Očakáva sa, že by to do rozpočtu EÚ prinieslo takmer 7 miliárd eur ročne.
Kritika na seba nenechala dlho čakať
Slovenskí zamestnávatelia však tento návrh kritizujú z viacerých dôvodov. Podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka takáto daň trestá firmy len za ich veľkosť, bez ohľadu na ziskovosť. Namiesto nových daní by sa mal podľa neho podporovať rast cez daňovú stabilitu a znižovanie byrokracie.
Podobne to vidí aj Klub 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov. Jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor zdôraznil, že daň z obratu penalizuje najmä výrobné podniky a spoločnosti s nízkou maržou, ktoré síce majú vysoký obrat, no veľkú časť prostriedkov reinvestujú do inovácií a zamestnanosti.
Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz dodal, že zdanenie tržieb bez ohľadu na zisk popiera základné ekonomické princípy a môže brzdiť rast firiem, ktoré sú chrbtovou kosťou európskej ekonomiky.
Znevýhodnenie európskych firiem
Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová upozornila na ďalší kľúčový problém. Hoci chápe potrebu diverzifikovať rozpočet EÚ, navrhovaný poplatok by sa týkal iba spoločností so sídlom v EÚ. Tým by sa európske firmy dostali do konkurenčnej nevýhody voči zahraničným podnikom, ktoré takisto využívajú výhody jednotného trhu EÚ.
Všetky oslovené organizácie sa zhodli, že zavádzanie nových daňových bremien v čase oslabenej konkurencieschopnosti a globálnej neistoty je krátkozraké. RÚZ preto vyzýva premiéra Roberta Fica a ministra financií Ladislava Kamenického, aby sa proti tomuto návrhu na úrovni EÚ jasne a verejne postavili.
Dotkla by sa daň aj bežných ľudí?
Hoci je navrhovaná daň z obratu oficiálne namierená na veľké korporácie, jej reálny finančný dopad by takmer s istotou pocítili aj bežní ľudia a domácnosti, a to hneď niekoľkými spôsobmi. V ekonomike platí princíp prepojených nádob, a preto by sa toto dodatočné daňové zaťaženie firiem nevyhnutne prelialo do celej spoločnosti a v konečnom dôsledku by ho zaplatili spotrebitelia.
Daň z obratu, na rozdiel od dane zo zisku, je v podstate novým nákladom, ktorý firma musí zaplatiť bez ohľadu na svoju ziskovosť. Aby si veľké spoločnosti udržali svoje marže a zisky pre akcionárov, tento nový náklad by s najväčšou pravdepodobnosťou premietli do cien svojich výrobkov a služieb.
Pre bežného človeka by to v praxi znamenalo, že by si priplatil za širokú škálu produktov – od potravín a drogérie v supermarketoch, cez elektroniku, až po autá alebo telekomunikačné služby. Táto „daň pre veľkých“ by tak v skutočnosti fungovala ako skrytá a plošná spotrebná daň, ktorá by ďalej zvyšovala infláciu a znižovala kúpnu silu obyvateľov.
Druhým vážnym rizikom je ohrozenie pracovných miest a miezd. Ako upozorňovali zamestnávateľské zväzy, ďalšie daňové zaťaženie by znížilo konkurencieschopnosť európskych firiem voči globálnym rivalom. Menej konkurencieschopné firmy majú menej zákaziek, čo ich núti obmedzovať investície a v horšom prípade aj výrobu.
Pre bežných ľudí by to znamenalo väčšiu neistotu v zamestnaní a pomalší, ak nie žiadny, rast platov, keďže firmy pod tlakom vyšších nákladov by mali oveľa menší priestor na zvyšovanie miezd. V najhoršom scenári by to mohlo viesť až k prepúšťaniu.
Takže – aj keď je daň z obratu politicky prezentovaná ako spôsob, ako zaťažiť „veľkých a bohatých“, jej reálny dopad by bol oveľa širší a pocítili by ho bežní ľudia na vyšších cenách v obchodoch, väčšej neistote na trhu práce a tlaku na menších lokálnych dodávateľov.
