Opozičná strana SaS predložila na rokovanie Národnej rady (NR) SR návrh, ktorý by mal do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zaviesť hornú hranicu celkového daňového zaťaženia. To by podľa poslancov nemalo presiahnuť úroveň 37 % podielu na hrubom domácom produkte (HDP). Dôvodom je podľa nich skutočnosť, že vysoké dane a odvody majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, brzdia ekonomický rast a znižujú konkurencieschopnosť krajiny. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
„Zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia predstavuje zásadný krok pre zabezpečenie hospodárskej stability, ochranu podnikateľského prostredia a podporu blahobytu občanov,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu. Podľa nich sa Slovenská republika ocitla v situácii, keď narastajúce daňové zaťaženie ohrozuje konkurencieschopnosť ekonomiky, odrádza potenciálnych investorov a znižuje motiváciu ľudí a firiem k tvorbe hodnôt.
Čoraz vyššie dane neriešia problém
Poslanci za SaS tvrdia, že neustále zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením fiškálnych problémov, ale naopak, problémom samotným. Kritizujú súčasnú vládu, že namiesto konsolidácie na strane výdavkov a zvyšovania efektivity verejnej správy uprednostňuje jednoduchšiu cestu – siahnutie do vreciek občanov a podnikateľov. Takýto prístup podľa opozície oslabuje podnikateľské prostredie a oberá Slovensko o potrebnú dynamiku.
Strana argumentuje, že v krajinách s nižšími daňovými sadzbami firmy častejšie investujú do nových projektov a technológií, čo podporuje celkový ekonomický rast. Zároveň skonštatovali, že vysoké daňové zaťaženie negatívne ovplyvňuje aj rozhodovanie zamestnávateľov pri prijímaní nových ľudí, čo má dlhodobý negatívny dopad na mieru nezamestnanosti a životnú úroveň obyvateľstva.
Súčasťou predloženého materiálu je aj presná definícia daňového zaťaženia pre účely navrhovaného zákona. Ak by bol návrh schválený, jeho účinnosť poslanci navrhujú od 1. januára 2026.
Potenciálny prínos
Zavedenie hornej hranice daňového zaťaženia, ako ho navrhuje opozičná SaS, by pre Slovákov v praxi znamenalo zavedenie takzvanej daňovej brzdy. Išlo by o zásadnú zmenu s potenciálnymi pozitívnymi aj negatívnymi dôsledkami, ktorá by sa dotkla každého občana, či už priamo, alebo nepriamo.
V prvom rade by takáto zmena znamenala pre občanov a podnikateľov ochranu pred budúcim zvyšovaním daní a odvodov. Ak by ústavný zákon stanovil, že štát nesmie z ekonomiky zobrať viac ako 37 % jej výkonu (HDP), akákoľvek budúca vláda by mala výrazne sťaženú pozíciu pri zavádzaní nových daní alebo zvyšovaní sadzieb tých existujúcich, ako je DPH, daň z príjmu či sociálne a zdravotné odvody. Vytvorilo by to predvídateľnejšie prostredie, v ktorom by ľudia a firmy mali väčšiu istotu, že im štát nárazovo nesiahne hlbšie do vreciek. Ak by celkové daňové zaťaženie v krajine túto hranicu presiahlo, vláda by bola dokonca ústavne nútená niektoré dane znížiť.
Nepriamym, no kľúčovým dôsledkom by bol zvýšený tlak na efektivitu štátu. Keďže vláda by mala obmedzené možnosti, ako zvyšovať svoje príjmy, musela by hľadať úspory primárne na strane výdavkov. To by ju nútilo k zodpovednejšiemu hospodáreniu, rušeniu zbytočných úradov, efektívnejšiemu využívaniu verejných prostriedkov a k boju proti plytvaniu. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo viesť k lepšie fungujúcemu a štíhlejšiemu štátu.
Na druhej strane by táto zmena priniesla aj značné riziká. Hlavnou nevýhodou by bola strata flexibility štátu reagovať na krízové situácie. Ak by krajina čelila nečakanej kríze, napríklad pandémii, vojne v susedstve alebo hlbokej ekonomickej recesii, a potrebovala by rýchlo získať dodatočné prostriedky na pomoc občanom, firmám alebo na posilnenie zdravotníctva, daňový strop by jej v tom bránil. Vláda by nemohla dočasne zvýšiť dane, aby pokryla mimoriadne výdavky.
To by mohlo viesť k ohrozeniu kvality a rozsahu verejných služieb. Ak by vláda potrebovala viac peňazí v jednej oblasti (napríklad na obranu alebo dôchodky), no nemohla by zvýšiť dane, bola by nútená škrtať v iných sektoroch, ako je školstvo, kultúra, oprava ciest či sociálna pomoc. Pre bežného Slováka by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať menej kvalitné cesty, horšie vybavené školy a nemocnice alebo obmedzenie sociálnych istôt.
