Na Slovensku sa schyľuje k zásadnej zmene v energetike, ktorá vyvolala ostrý spor medzi štátnym regulátorom a takmer celým odvetvím. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) plánuje upraviť systém zúčtovania odchýlok v elektrickej sieti. Krok, ktorý úrad prezentuje ako boj proti špekulantom s cieľom znížiť ceny, označujú energetické firmy za zavedenie novej „transakčnej dane“, ktorá v konečnom dôsledku poškodí priemysel aj bežných spotrebiteľov. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Elektrická sieť musí byť neustále v dokonalej rovnováhe, čo znamená, že sa v nej musí nachádzať presne toľko elektriny, koľko sa v danom momente spotrebuje. Akýkoľvek nesúlad sa nazýva odchýlka. Doteraz systém fungoval tak, že kto nerovnováhu spôsobil, platil poplatok. Naopak, firmy, ktoré systému aktívne pomohli – napríklad v čase nedostatku dodali energiu zo svojich batériových úložísk – boli za túto službu (tzv. flexibilitu) finančne odmenené.
Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka sa však na trhu objavili špekulanti, ktorí tento systém zneužívajú. Úrad sa preto rozhodol zakročiť a prinútiť všetkých účastníkov trhu platiť za každú chybu v ich odhadoch spotreby či výroby. Holjenčík tvrdí, že tieto zmeny sa vo finále pozitívne prejavia v nižších cenách elektriny pre domácnosti aj priemysel.
Trojnásobné náklady
Energetické firmy však s týmto pohľadom zásadne nesúhlasia. Podľa nich ÚRSO nerozlišuje medzi špekulantmi a zodpovednými firmami a zavádza kolektívny trest. Varujú, že zrušením odmien za pomoc sieti zanikne celý „trh s flexibilitou“, pretože firmy nebudú mať žiadnu motiváciu aktívne pomáhať vyvažovať sústavu. Túto úlohu bude musieť v plnej miere a za drahšie peniaze zabezpečovať štátna spoločnosť SEPS, čo v konečnom dôsledku zaplatia všetci odberatelia.
Predsedníčka Združenia dodávateľov energií Jana Ambrošová upozorňuje, že náklady za odchýlku môžu pre firmy stúpnuť až trojnásobne, z dnešných 3 až 9 eur za megawatthodinu na 18 až 20 eur. Riaditeľ spoločnosti Fuergy, Vladimír Miškovský, dokonca uviedol príklad jedného zo svojich klientov, ktorému by zmena zvýšila ročné náklady až o 18 miliónov eur. Tieto obrovské náklady budú musieť firmy podľa neho nevyhnutne premietnuť do cien svojich produktov a služieb.
Mesačný odklad
Nový systém mal pôvodne začať platiť už od 1. augusta 2025. Po silnej kritike z energetického sektora však ÚRSO potvrdil odklad o jeden mesiac, teda na 1. septembra.
Do akej miery úrad zapracuje pripomienky firiem, nie je zatiaľ jasné. Hovorca ÚRSO Radoslav Igaz však pripustil, že finálne pravidlá nastavia tak, aby nepoškodili účastníkov trhu a zároveň obmedzili zneužívanie systému, čo naznačuje možnosť kompromisu.
Čo to znamená?
Nový systém mal pôvodne začať platiť už od 1. augusta 2025. Po silnej kritike z energetického sektora však ÚRSO potvrdil odklad o jeden mesiac, teda na 1. septembra. Do akej miery úrad zapracuje pripomienky firiem, nie je zatiaľ jasné. Hovorca ÚRSO Radoslav Igaz však pripustil, že finálne pravidlá nastavia tak, aby nepoškodili účastníkov trhu a zároveň obmedzili zneužívanie systému, čo naznačuje možnosť kompromisu.
Vysvetlime si najprv, čo by bolo tou novou „daňou“. Doteraz systém fungoval tak, že ak energetická firma pomohla elektrickej sieti v čase nerovnováhy (napríklad dodala chýbajúcu energiu z batérie), bola za túto službu finančne odmenená. Nové pravidlo však tento princíp odmeny ruší a zavádza systém, kde bude potrestaná každá odchýlka od plánu, a to aj tá, ktorá systému v skutočnosti pomáha.
Z pohľadu firiem sa tak z poskytovania prospešnej služby stáva spoplatnená transakcia. Keďže sa tomuto novému, štátom nariadenému poplatku nedá vyhnúť a platí pre všetkých, energetici ho vnímajú ako novú formu transakčnej dane, ktorá zaťaží celý trh.
A práve tu nastáva problém pre peňaženky bežných Slovákov. Prvý úder by prišiel priamo cez vyššie účty za elektrinu. Energetické firmy a dodávatelia, ktorí budú čeliť novým, podľa odhadov až trojnásobne vyšším nákladom na vyrovnávanie odchýlok, nebudú tieto miliónové straty znášať sami. Je takmer isté, že ich premietnu do konečných cien elektriny pre svojich odberateľov, vrátane domácností. Hoci regulátor tvrdí opak, podľa celého trhu by tak elektrina pre ľudí v skutočnosti nepríjemne zdražela.
Druhý, ešte zákernejší úder, by prišiel nepriamo cez vyššie ceny v obchodoch. Zvýšené náklady na elektrinu by sa totiž nedotkli len dodávateľov, ale aj všetkých výrobných podnikov – od pekární a mliekarní až po oceliarne a automobilky. Keďže energia je základným vstupom pri výrobe takmer všetkého, tieto firmy by svoje vyššie náklady na elektrinu logicky premietli do cien svojich výrobkov a služieb. Pre bežného človeka by to znamenalo, že si priplatí nielen za elektrinu doma, ale aj za chlieb, oblečenie, auto či akýkoľvek iný tovar vyrobený na Slovensku.
