Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) vo štvrtok rokovala so zástupcami Európskej komisie (EK) a predstaviteľmi kľúčových podnikateľských a priemyselných zväzov o cenách energií a budúcom vývoji energetického trhu Európskej únie (EÚ). Zástupcovia slovenského priemyslu na stretnutí vyjadrili vážne znepokojenie nad súčasnou situáciou, píše denník Teraz.sk.
Hrozí strata konkurencieschopnosti
Na rokovaní sa za jedným stolom stretli zástupcovia zamestnávateľov z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), Klubu 500 a ďalších významných asociácií.
Upozornili, že vysoké ceny energií a aktuálne nastavenie cenotvorby výrazne znižujú konkurencieschopnosť slovenských priemyselných podnikov, a to aj tých, ktoré patria k technologickej špičke vo svojich oblastiach. Vyzvali preto predstaviteľov EK, aby sa venovali osobitne požiadavkám členských štátov, ktoré sú opatreniami EÚ najviac dotknuté, a aby sa zamerali aj na krátkodobé opatrenia na zníženie cien elektriny a plynu.
Kde je rovnováha?
Ministerka Saková uviedla, že rokovanie v Bratislave bolo dôležitým krokom k hľadaniu riešení, ktoré pri diverzifikácii zdrojov zohľadnia špecifické potreby jednotlivých krajín a zabezpečia tak dostupné ceny energií.
Zdôraznila, že pre úspešný prechod na udržateľnejšie hospodárstvo je potrebné nájsť rovnováhu medzi ekologickými ambíciami a ekonomickou realitou krajín s výrazným priemyselným zázemím, akou je aj Slovensko. Potvrdila, že rezort hospodárstva si plne uvedomuje význam klimatických cieľov EÚ a je pripravený pokračovať v konštruktívnej a odbornej diskusii.
EÚ je otvorená riešeniam
Podľa ministerstva hospodárstva generálna riaditeľka EK pre energetiku Ditte Juul Jørgensen vyjadrila porozumenie pre výzvy, ktorým čelí slovenský priemysel, a uviedla, že Komisia je otvorená hľadaniu riešení. Prejavila tiež ochotu opätovne sa stretnúť so zástupcami podnikateľského sektora a v prípade záujmu navštíviť konkrétne podniky na Slovensku, ktoré zápasia s problémami v oblasti energií.
Po hlavnom stretnutí nasledovali aj ďalšie technické rokovania s kľúčovými aktérmi trhu s plynom, na ktorých sa zúčastnil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Témou bol vplyv návrhu na postupné ukončenie dovozu zemného plynu z Ruska, ako aj otázky prepravných kapacít, tarifikácie a celkovej energetickej bezpečnosti.
EÚ zakáže ruské energie, hrozby sa kopia
EÚ plánuje od roku 2028, respektíve do konca roka 2027, úplne zakázať dovoz ruských energetických surovín, čo postihne hlavne Slovensko. Premiér Robert Fico v tejto súvislosti viackrát vyjadril vážne obavy, a to ako zo skokového rastu ceny plynu, tak aj z arbitráže od Gazpromu či úplného nedostatku tejto kľúčovej suroviny.
Podľa Fica by realizácia tohto kroku znamenala zastavenie toku plynu v objeme až 3,5-miliardy kubických metrov cez plynovod Turkstream, čo by viedlo k nutnosti krajiny dovážať z alterantívnych, podstatne drahších zdrojov. Práve to sa má odraziť na výsledných faktúrach pre domácnosti, a to v podobe zdraženia, ktoré môže dosiahnuť 30 až 50 percent.
Pokiaľ ide o arbitráž od Gazpromu, táto hrozba vyplýva z podpísaného kontraktu o dovoze plynu. V prípade, že by Slovensko prestalo čerpať ruský plyn už v roku 2028, Gazprom mi mohol uložiť „zmluvnú pokutu“ vo výške 16- až 20-miliárd eur, ktorá by kompenzovala neodobratý objem, na ktorom sa pôvodne obidve strany dohodli.
Podľa Dana Jorgensena, eurokommisára pre energetiku, sa však Slovensko takéhoto scenára obávať nemusí. Zákaz dovozu ruských energetických surovín by totiž predstavoval akúsi vyššiu moc, ktorá by poskytovala imunitu voči arbitrážam či zmluvným pokutám.
Ešte jeden problém
Zákaz dovozu plynu z Ruska však nie je jediným faktorom, ktorý môže v blízkej budúcnosti spôsobiť výrazný nárast ceny plynu. V roku 2027 má tiež vstúpiť do platnosti nový systém emisných povoleniek. Doposiaľ ich kupovali najmä fabriky, po novom sa však majú kvóty uplatňovať aj na palivá a energie, ktoré spotrebúvajú bežní ľudia či drobní podnikatelia.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pracovali so scenárom, kde by cena za tonu emisií dosiahla hodnotu 45 eur. V takom prípade by sa ceny plynu mohli zvýšiť až o štvrtinu a ceny pohonných látok o približne 10 percent. Pri konzervatívnejšom odhade cien povoleniek na úrovni 30 eur za tonu by ceny benzínu vzrástli o 8 až 15 centov za liter a ceny nafty o 9 až 17 centov za liter.
Tieto náklady sa budú líšiť aj podľa veľkosti príbytku či obce, pričom vyšší dopad pocítia vidiecke domácnosti s nižšími príjmami.
Vyzbierané peniaze z predaja povoleniek sa majú domácnostiam vrátiť prostredníctvom investícií do zatepľovania domov alebo dotácií do verejnej dopravy.
Na tento účel bol vytvorený Sociálno-klimatický fond, z ktorého má Slovensko nárok na približne 1,5-miliardy eur. Podmienkou však bolo predloženie národného sociálno-klimatického plánu Európskej komisii do 30. júna. Slovenská vláda však pred dvomi týždňami prípravu tohto plánu odsunula na koniec roka.
Prečítajte si tiež
Mnohí sa tiež obávajú, že problémy s dostupnosťou plynu nastanú už počas najbližšej vykurovacej sezóny. Ministerka Saková však ubezpečila, že plnenie plynových zásobníkov prebieha podľa plánu. Súčasný nízky stav je vraj normálny, keďže najviac sa zásobníky plnia v lete, kedy je cena komodity najpriaznivejšia.
Tejto téme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
