Zámer Európskej centrálnej banky (ECB) zaviesť digitálnu podobu spoločnej európskej meny sa stretáva s výraznou rezervovanosťou zo strany širokej verejnosti. Hoci ECB pokračuje v intenzívnom procese zavádzania digitálneho eura, výsledky jej nedávneho prieskumu ukazujú, že Európania majú momentálne iné finančné priority. Prieskum, ktorého sa zúčastnilo až 19 000 respondentov z rôznych európskych krajín, poukázal na priamu preferenciu tradičných platobných a sporiacich metód.
Bežní občania digitálne euro vnímajú ako nepotrebnú inováciu
Výsledky uvedeného prieskumu naznačujú, že väčšina respondentov necíti reálnu potrebu digitálneho eura. Ľuďom vyhovuje využívanie hotovosti, súčasných účtov alebo sporiacich produktov. Na hypotetickú otázku o alokácii desaťtisíc eur väčšina Európanov odpovedala, že digitálnemu euru by vyhradili iba minimálnu sumu. Je teda evidentné, že občanom chýba dostatočne jasná predstava o výhodách zavedenia novej digitálnej meny.
ECB zatiaľ nedokáže presvedčivo objasniť, čím by mohlo digitálne euro prevýšiť komfort, bezpečnosť a funkcionalitu súčasných finančných nástrojov. Napriek týmto pochybnostiam zo strany verejnosti sa prezidentka ECB Christine Lagardeová obrátila na Európsky parlament s požiadavkou čo najskôr iniciovať legislatívne kroky nevyhnutné na praktické nasadenie digitálneho eura.
Termín uvedenia digitálneho eura ECB stanovila na november 2025 a v rámci príprav na spustenie meny vyčlenila prostriedky v hodnote viac ako 1,3 miliardy eur.
Znepokojenia o súkromie a ekonomické slobody rastú
Analytici z Českej národnej banky a ďalší experti vyslovili obavy, že zavedenie digitálneho eura ohrozí súkromie občanov a zvýši kontrolu štátu nad súkromnými finančnými transakciami. S úplným zavedením digitálnych peňazí totiž prichádza riziko zvýšeného monitorovania všetkých finančných tokov. Kritici navyše upozorňujú na nebezpečenstvo prípadného plošného nahradenia hotovosti týmto novým platobným prostriedkom.
Tento scenár by potenciálne umožnil štátnym inštitúciám zaviesť negatívne úrokové sadzby priamo na digitálne úspory obyvateľov, čo by znamenalo priamu stratu ich hodnoty. Tieto faktory silno rezonujú v západných krajinách, obzvlášť v Nemecku, ktorého obyvatelia patria tradične medzi najväčších priaznivcov hotovostných platieb v Európskej únii. V súčasnosti totiž vyše polovicu (51 percent) všetkých platieb na predajných miestach v Nemecku tvoria platby hotovosťou.
Digitálne euro a budúcnosť európskej integrácie
Odporcovia digitálneho eura zároveň poukazujú na jeho geopolitickú dimenziu. Po vstupe Bulharska do eurozóny sa totiž politická podpora pre digitálnu menu zvýšila, čo však prináša aj nové otázky o ekonomickej stabilite celého menového bloku. Bulharsko sa však stále potýka so slabším ratingom v porovnaní so štátmi mimo eurozóny, ako je napríklad Česká republika.
Tá zatiaľ nezaviedla euro a ponecháva si svoju vlastnú menu, českú korunu. V súvislosti s digitálnym eurom tak môžu české inštitúcie čeliť novým výzvam, ktoré bude potrebné premyslieť ešte pred potenciálnym vstupom krajiny do eurozóny.
Experti preto odporúčajú dôkladné zváženie všetkých aspektov spojených so zavedením digitálnej meny v rámci celej EÚ. Digitálne euro by malo byť predmetom širšieho dialógu, pričom je nevyhnutné transparentne komunikovať prínosy, ale predovšetkým aj riziká spojené s narušením súkromia, stratou ekonomickej slobody a potenciálnym oslabením súčasnej stability monetárnej únie. Pokiaľ nebude digitálne euro schopné presvedčiť európsku verejnosť o svojej nevyhnutnosti a relevantnosti, jeho budúce prijatie zostane otázne.
