Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si od budúceho roka opäť siahnu hlbšie do vrecka. Povinné minimálne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sa od januára 2026 opäť zvýšia. Tento nárast je automatický a odvíja sa od rastu priemernej mzdy na Slovensku. Zmena sa dotkne drvivej väčšiny živnostníkov, keďže až štyria z piatich platia práve minimálnu výšku odvodov, informuje Štandard.
Nové (vyššie) odvody
Výška odvodov sa každoročne odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Pre rok 2026 je teda rozhodujúca priemerná mzda za rok 2024, ktorú Štatistický úrad SR stanovil na 1 524 eur. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO je 50 % tejto sumy, teda 762 eur.
Z tohto základu sa vypočítajú nové minimálne mesačné odvody platné od 1. januára 2026:
- Sociálne poistenie: 33,15 % zo 762 € = 252,59 eura
- Zdravotné poistenie: 15 % zo 762 € = 114,30 eura
Spolu tak bude musieť bežný živnostník mesačne zaplatiť minimálne 366,89 eura. V porovnaní so súčasným rokom (344,27 eura) ide o nárast o 22,62 eura mesačne.
Osoby so zdravotným postihnutím majú zníženú sadzbu zdravotného poistenia, ich minimálne odvody tak stúpnu na 309,74 eura (nárast o 19,10 eura).
Koho sa to týka?
Zatiaľ čo zdravotné odvody musí živnostník platiť od začiatku podnikania, povinnosť platiť sociálne odvody vzniká až po podaní daňového priznania a prekročení stanovenej hranice príjmu (pre rok 2025 to bolo 9 144 eur). Podľa toho, kedy SZČO podá daňové priznanie, začína platiť sociálne odvody od 1. júla alebo od 1. októbra.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne platilo minulý rok minimálne odvody približne 80 % zo všetkých živnostníkov a ostatných SZČO. To znamená, že zvýšenie priamo zasiahne viac ako 167-tisíc osôb, a to bez ohľadu na to, či sa ich reálne príjmy v danom roku zvýšili.
Účel minimálnych odvodov
Systém povinných minimálnych odvodov, ktorý v súčasnej podobe funguje od roku 2015, bol zavedený s cieľom zabezpečiť udržateľnosť sociálneho a zdravotného systému. Štát tým chcel zaručiť, aby aj osoby s nízkymi alebo nepravidelnými príjmami prispievali do systému aspoň minimálnou sumou.
Výška odvodov je automaticky naviazaná na vývoj ekonomiky, a preto každoročne rastie spolu s priemernou mzdou.
Čo presne to znamená?
Pre drvivú väčšinu živnostníkov na Slovensku to v praxi znamená, že od januára 2026 im každý mesiac zostane v peňaženke o takmer 23 eur menej, a to bez ohľadu na to, aký mali v danom mesiaci reálny príjem alebo zisk. Ide o automatické a povinné zvýšenie ich fixných mesačných nákladov, čo priamo znižuje ich disponibilný príjem, ktorý môžu použiť na svoje živobytie alebo na investície do podnikania.
Ročne tak živnostník platiaci minimálne odvody bude musieť štátu odviesť viac ako 4 400 eur len na sociálne a zdravotné poistenie, a to ešte predtým, ako zaplatí daň z príjmu.
Či ide o veľký finančný dopad, závisí od príjmovej situácie každého jednotlivca. Pre úspešného a dobre zarábajúceho živnostníka, napríklad IT špecialistu alebo právnika, je mesačné zvýšenie o 23 eur skôr len administratívnou zmenou, ktorú takmer nepocíti.
Naopak, pre tisíce remeselníkov, kaderníčok, malých obchodníkov či začínajúcich podnikateľov s nízkymi alebo nepravidelnými príjmami je každé takéto navýšenie povinnej platby veľmi citeľnou záťažou. Pre mnohých z nich môže byť práve neustále sa zvyšujúca suma povinných odvodov rozhodujúcim faktorom pri zvažovaní, či sa im ešte oplatí pokračovať v živnosti, alebo či ju radšej neukončia.
Princíp povinných minimálnych odvodov ako taký živnostníci často vnímajú ako istú formu „dane z podnikania“ alebo „dane z existencie“. Na rozdiel od zamestnanca, ktorému sa odvody rátajú z reálnej mzdy, živnostník s minimálnymi odvodmi musí zaplatiť rovnakú sumu (~367 eur v roku 2026) bez ohľadu na to, či v danom mesiaci zarobil 500 eur alebo 5 000 eur. Pre tých s nižšími príjmami tak tieto odvody predstavujú obrovskú časť ich zárobku.
Je však dôležité dodať, že tieto povinné odvody majú aj svoj zmysel. Zabezpečujú živnostníkovi prístup k verejnému zdravotnému poisteniu, a teda k lekárskej starostlivosti. Zároveň mu zakladajú nárok na sociálne dávky, ako je nemocenské v prípade choroby, a predovšetkým mu zabezpečujú započítanie rokov do dôchodku, vďaka čomu mu v starobe vznikne nárok aspoň na minimálny dôchodok. Je to teda forma povinnej solidarity a sporenia na budúcnosť, ktorá však v prítomnosti predstavuje pre mnohých značnú finančnú záťaž.
