Slovenský trh práce vysiela varovné signály. Podľa najnovších údajov a analýz Národnej banky Slovenska (NBS) sa v júni nezamestnanosť zvýšila najprudším tempom za posledné tri roky. Firmy zároveň spomaľujú prijímanie nových zamestnancov. Tieto aktuálne čísla prichádzajú len krátko po tom, ako NBS vo svojej prognóze varovala pred možnou stratou až 230-tisíc pracovných miest v nasledujúcich rokoch. Upozornil na to kryptomagazin.sk.
Nábor spomaľuje
Analytik NBS Michal Doliak vo svojom komentári upozornil, že nájsť si prácu na Slovensku začína byť ťažšie. Len za mesiac jún pribudlo na úradoch práce 518 ľudí a celková miera evidovanej nezamestnanosti po očistení stúpla na 5,9 %. Ochladenie na trhu práce najviac postihlo Prešovský a Žilinský kraj, ale aj Bratislavský kraj.
Okrem rastu počtu nezamestnaných klesá aj počet ľudí, ktorým sa podarilo nájsť si nové zamestnanie. Firmy spomaľujú nábor a prítok nových zahraničných pracovníkov, ktorý v minulosti pomáhal tlmiť tlak na trhu, bol najnižší za posledných päť mesiacov.
NBS hovorí o rekordnom prepúšťaní
Súčasný negatívny vývoj je o to znepokojivejší v kontexte májovej Správy o finančnej stabilite, ktorú vydala NBS. V nej centrálna banka predstavila najhorší možný scenár, podľa ktorého by v dôsledku zahraničných konfliktov, obchodných vojen a slabej domácej spotreby mohlo do roku 2027 prísť o prácu až 230 000 ľudí. Ak by sa táto prognóza naplnila, išlo by o najväčšiu stratu pracovných miest v dejinách Slovenska.
Podľa tohto scenára by miera nezamestnanosti mohla vyskočiť až na 11,5 % a ekonomika by sa mohla v priebehu jedného roka prepadnúť až o 8 %. Pre Sociálnu poisťovňu by to znamenalo extrémny nápor na výplatu dávok v nezamestnanosti pri súčasnom poklese príjmov z odvodov.
Absolventi majú problém
Zhoršujúcu sa situáciu už pociťujú aj mladí ľudia. V júni sa na úradoch práce zaevidovalo viac ako 7 000 absolventov stredných a vysokých škôl, z toho vyše 2 500 vysokoškolákov. Mnohé podniky, hoci zatiaľ masovo neprepúšťajú, už podľa analytikov pripravujú krízové scenáre.
Medzi najviac ohrozené odvetvia patrí automobilový priemysel, strojárstvo, stavebníctvo, logistika a dokonca aj IT a administratíva. NBS osobitne varuje pred dopadom ciel na odvetvia výroby automobilov a ocele.
Pohroma je na spadnutie
Strata 230 000 pracovných miest by pre Slovensko neznamenala len bežnú recesiu, ale predstavovala by najhlbšiu ekonomickú a sociálnu krízu v dejinách samostatnej republiky. Tento scenár, hoci je označovaný ako najhorší možný, by mal zničujúce a kaskádové dopady, ktoré by zasiahli úplne každého, nielen tých, ktorí by prišli o prácu. Pre lepšiu predstavu, išlo by o stratu zamestnania pre približne jedného z každých jedenástich dnes pracujúcich ľudí.
Pre ľudí samotných by to bola v prvom rade osobná a rodinná tragédia. Státisíce domácností by zo dňa na deň prišli o svoj hlavný alebo jediný zdroj príjmu, čo by okamžite viedlo k neschopnosti splácať hypotéky, platiť nájomné a účty za energie. To by spustilo vlnu exekúcií a straty bývania. Okrem finančnej núdze by to malo aj obrovský psychologický dopad v podobe stresu, neistoty a pocitu beznádeje.
Trh práce by bol paralyzovaný – o každé voľné miesto by súperili desiatky uchádzačov, čo by tlačilo mzdy dramaticky nadol. Neistotu by však pociťovali aj tí, ktorí by si prácu udržali – žili by v neustálom strachu z prepustenia a nemali by takmer žiadnu silu vyjednávať o lepších pracovných podmienkach.
Pre slovenskú ekonomiku ako celok by to znamenalo spustenie deštruktívnej negatívnej špirály. Masívne prepúšťanie by spôsobilo okamžitý kolaps domácej spotreby – ľudia bez príjmu a v strachu o budúcnosť by prestali míňať peniaze na všetko okrem základných potrieb.
To by viedlo ku krachu tisícov firiem, najmä v oblasti služieb, obchodu a stavebníctva, ktoré by následne museli prepustiť ďalších zamestnancov, čím by sa kríza ešte viac prehĺbila. Zároveň by sa prepadla aj priemyselná výroba, keďže by klesol dopyt nielen doma, ale aj v zahraničí, ktoré by pravdepodobne čelilo podobnej kríze.
Pre štát a jeho financie by to bol scenár kolapsu. Na jednej strane by sa zrútili príjmy štátneho rozpočtu – státisíce ľudí by prestali platiť dane z príjmu a odvody, a pre nízku spotrebu by dramaticky klesol aj výber DPH. Na druhej strane by explodovali výdavky štátu, ktorý by musel vyplácať dávky v nezamestnanosti a ďalšie sociálne dávky státisícom nových poberateľov.
Výsledkom by bol gigantický a neudržateľný rozpočtový deficit, ktorý by takmer s istotou viedol k dlhovej kríze. Slovensko by si nedokázalo požičať na finančných trhoch a pravdepodobne by muselo požiadať o drastický záchranný balík od medzinárodných inštitúcií, spojený s extrémnymi škrtmi vo výdavkoch, vrátane dôchodkov a platov v školstve či zdravotníctve.
