Štát konečne ustúpil a vyhovel žiadosti Andreja Danka, predsedovi Slovenskej národnej Strany (SNS), o zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malé firmy s obratom do 100-tisíc eur. Táto úľava však nebude zadarmo. Aby boli vykompenzované predpokladané finančné straty, štát zvažuje zrušenie jedného štátneho sviatku, konkrétne Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktorý každoročne pripadá na 17. novembra. A to môže byť pre mnohých pracujúcich problém. Vyplýva to z prognózy Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, na ktorú upozornil denník Teraz.sk.
Aby sme boli presnejší, túto prognózu zverejnili ešte pred rozhodnutím štátu o zmenách v rámci transakčnej dane, takže skutočné dopady nemusia byť také katastrofálne. Vychádzali totiž z predpokladu, že zrušené budú viaceré sviatky, nie jeden. Napriek tomu ale ich predpovede určite treba brať do úvahy.
Odborári varujú, že zrušenie štátnych sviatkov bude mať nepriaznivý vplyv na príjmy zamestnancov. Hoci by si jeden myslel, že nakoľko budú pracovať viac, budú mať aj tučnejšiu výplatu. Opak je však pravdou. Za sviatky sa totiž štandardne vyplácajú príplatky, čo znamená, že zamestnanci budú pracovať za bežnú mzdu – bez nároku na zvýšené odmeňovanie.
Viac práce neznamená viac produktivity
A to nie je všetko, na čo upozorňujú. Dodávajú, že zníženie počtu sviatkov sa prejaví zvýšením počtu odpracovaných hodín, avšak celé opatrenie bude mať za následok vyššie pracovné zaťaženie zamestnancov bez primeraného zlepšenia ich pracovných podmienok.
Slovenský ekonomický model je stále založený na vysokom počte odpracovaných hodín. Medzičasom sa pritom ukazuje, že väčší počet hodín automaticky neznamená vyššiu produktivitu.
Neprehliadnite
Slovensko sa stále radí medzi krajiny s dlhými pracovnými zmenami a nízkymi mzdami. Podľa údajov KOZ v noci pracuje 11,2 percenta zamestnancov, v sobotu pracuje 15,8 percenta ľudí, v nedeľu 12,2 percenta a na zmeny celkovo až 23,3 percenta pracujúcich. Priemerný týždenný pracovný čas na Slovensku tak dosahuje 39,6 hodiny, čo je viac než priemer Európskej únie (EÚ), ktorý predstavuje 37,1 hodiny.
Štát musí konať
KOZ zároveň poukazuje na to, že Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami zaostáva nielen v oblasti produktivity práce, ale aj vo výške priemerných miezd.
Tento stav spôsobuje, že mnohí pracovníci musia odpracovať viac hodín a často aj v neštandardných časoch, aby si zabezpečili dostatočný príjem. Odborníci varujú, že tento trend je dlhodobo neudržateľný a predstavuje riziko pre zdravie aj celkovú kvalitu života zamestnancov.
Namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia preto navrhujú, aby sa štát sústredil na opatrenia, ktoré budú podporovať rast produktivity a konkurencieschopnosti krajiny. Podľa ich názoru by Slovensko malo nasledovať príklad krajín, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez nutnosti predlžovania pracovného času.
Napokon zdôrazňujú, že investície do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných procesov majú vyšší potenciál na zlepšenie ekonomickej situácie než zrušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych. Krajiny, ktoré sa sústredili na skvalitnenie pracovnej sily a inováciu pracovných postupov, dosiahli nárast miezd aj produktivity bez toho, aby museli zvyšovať počet odpracovaných hodín.
