Štát pravidelne upravuje legislatívu tak, aby z nej pre slovenské domácnosti vychádzalo viac peňazí. Nezriedka ale ide o úpravy, z ktorých benefituje len určitá časť obyvateľstva, nie všetci. Inak tomu nie je ani v prípade tohtoročného rastu starobných dôchodkov. Hoci všeobecne vykázali rast, nie všetci penzisti pocítli rovnaké navýšenie. Systém valorizácie má totiž viacero výnimiek a špecifických pravidiel, ktoré ovplyvňujú výslednú sumu pre rôzne skupiny dôchodcov. V roku 2025 sa penzie všeobecne zvyšovali o 2,1 percenta, píše portál HNonline.sk.
Minimálny dôchodok
Jednou z výnimiek sú minimálne dôchodky. Tie sa pravidelne nezvyšujú priamo. Namiesto toho sa valorizuje suma pôvodne priznaného dôchodku, teda toho, ktorý bol vypočítaný z odvodov. Po tomto zvýšení Sociálna poisťovňa porovná novú sumu s aktuálnou výškou minimálneho dôchodku.
Ak je valorizovaný dôchodok stále nižší, dôchodca bude naďalej dostávať sumu minimálneho dôchodku. Ak však valorizáciou pôvodný dôchodok presiahne hranicu minimálneho, nárok na minimálny dôchodok zaniká a poberateľ začne dostávať túto novú, vyššiu sumu.
Čo predčasné dôchodky?
Pri odchode do predčasného dôchodku platí, že za každých 30 dní pred riadnym dôchodkovým vekom sa výsledná suma penzie trvalo kráti o 0,5 percenta. Odchod do dôchodku o dva roky skôr tak znamená trvalé zníženie o približne 12 percent.
Existuje tu však dôležitá výnimka, ktorá sa týka ľudí, ktorým bol predčasný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2023 a zároveň splnili podmienku 40 odpracovaných rokov. Týmto poberateľom sa zníženie dôchodku upraví z pôvodných 0,5 percenta na výhodnejších 0,3 percenta za každých 30 dní.
Ako potvrdil hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, o tento prepočet nemusia penzisti žiadať, poisťovňa ho vykoná automaticky. Dôchodky vo vyššej sume im prvýkrát vyplatí v obvyklom výplatnom termíne v júni 2025.
Dôchodky, ktoré boli priznané od 1. januára 2025, sa už nebudú valorizovať podľa doterajšieho mechanizmu. Pre tieto nové penzie platí už nový systém valorizácie, ktorý sa odlišuje od všetkých predchádzajúcich pravidiel.
Potrebná doba odpracovaných rokov
Napokon treba poznať pravidlá pre nárok na dôchodok z hľadiska odpracovaných rokov. Podľa hovorkyne ministerstva práce Karolíny Duckej sa potrebné odpracované obdobie určí ako rozdiel medzi všeobecným dôchodkovým vekom pre daný ročník a číslom 23.
Neprehliadnite
Napríklad pre poistencov narodených v roku 1961, ktorých dôchodkový vek je 63 rokov a 2 mesiace, sa potrebné obdobie vypočíta ako 63 rokov a 2 mesiace mínus 23, čo je 40 rokov a 2 mesiace.
Kľúčový problém dôchodkového systému
Dôchodkový systém, ako ste zrejme pochytili, nie je zrovna jednoduchý na porozumenie. A žiaľ, početné komplikácie so sebou prinášajú aj vážne problémy. Na ten azda najviac kritický pred časom upozornil Jozef Mihál, odborník na dane a odvody.
Konkrétne poznamenal, že všetci tí, ktorí sa narodili po roku 1988, budú mať podstatne nižšie dôchodky ako súčasní seniori. A rozhodne nepôjde o malé rozdiely. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to bez akejkoľvek zmeny v legislatíve.
Hlavným dôvodom sú odlišné pravidlá započítavania poistných období do dôchodku, ktoré sa v minulosti zohľadňovali oveľa priaznivejšie.
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Tento príklad poukazuje na to, že budúci dôchodcovia môžu mať výrazne nižšie dávky, ak nedôjde k zásadnej reforme dôchodkového systému. Súčasné nastavenie, ktoré reflektuje minulé obdobia, už nezohľadňuje nové demografické a ekonomické podmienky. Ak štát nič nezmení, ľudia narodení po roku 1988 môžu očakávať dôchodok výrazne nižší ako ich rodičia, napriek podobnej pracovnej histórii a príjmovým pomerom.
Štát má čo riešiť
Ďalším dôležitým faktom je, že v priebehu rokov sa môže systém kalkulácie penzie ešte viac zmeniť, respektíve znevýhodniť. Súčasná vláda očividne nič také nechce, keďže na dôchodcov kladie azda najväčší dôraz, no časom zrejme nebude mať na výber.
Tým môžeme premostiť k nepriaznivému demografickému vývoju – mladí ľudia majú čoraz menej detí, prípadne žiadne. Mnohí z nich sa obávajú budúceho ekonomického vývoja krajiny, a tak jednoducho nechcú priniesť dieťa do nestabilného prostredia, ktoré im môže výrazne sťažiť (nielen) prvé roky života.
Problémom je aj častý odchod Slovákov do zahraničia, čo sa asi dá pochopiť, keďže finančná situácia mnohých občanov má ďaleko čo i len od priaznivej, nie to ešte dokonalej. A platí to nielen o bežných pracovníkoch, ale aj o podnikateľoch, ktorým zase praskli nervy po tom, čo štát zaviedol kontroverznú daň z finančných transakcií.
Deje sa toho viac: Štát zvýši opatrovateľské príspevky
Zo sveta finančných príspekov sa k nám v posledných dňoch dopracovali viaceré novinky. A niektoré z nich sú dokonca potešujúce. Príkladom je navýšenie opatrovateľských príspevkov od 1. júla 2025, vďaka čomu si početná skupina Slovákov po finančnej stránke prilepší o desiatky eur. Ďalšie zmeny v tejto oblasti by mal štát zrealizovať v januári 2026.
Ktorých príspevkov sa zvýšenie týka, o koľko stúpli jednotlivé sumy, ako aj to, aké sú podmienky pre ich poberanie, zistíte v samostatnom článku na tomto odkaze.
