Premiér Robert Fico v utorok (24. júna) po kontrolnom dni na ministerstve životného prostredia obhajoval minulotýždňové rozhodnutie štátu pozastaviť samosprávam 200-miliónov eur z eurofondov. Dôvodom je podľa neho to, že samosprávy tieto finančné zdroje nečerpali dostatočne rýchlo a hrozilo by ich prepadnutie, píšu Správy STVR.
Eurofondy sa nemíňali
Predseda vlády uviedol, že kabinet má obrovský záujem poskytovať finančné zdroje samosprávam na lokálnej aj regionálnej úrovni, no musí to byť za predpokladu, že sa tieto peniaze budú aj reálne míňať.
„Problém je v tom, že samosprávy nečerpajú finančné zdroje a my si nemôžeme dovoliť, aby tieto finančné zdroje prepadli,“ podčiarkol premiér. Podobne sa vyjadril aj rezort investícií, podľa ktorého je dôvodom prijatia opatrenia nízka miera čerpania eurofondov.
Predstavitelia samospráv však toto rozhodnutie považujú za nefér a kritiku o pomalom čerpaní odmietajú. Tvrdia, že problém nie je na ich strane, ale v procesoch na strane štátu. Za hlavné prekážky označili sklz pri príprave celého programového obdobia, typy vyhlasovaných výziev a najmä zdĺhavé kontroly projektov a verejných obstarávaní zo strany štátnych orgánov. Rozhodnutie vlády kritizovala aj opozícia.
Štát zablokoval vyše miliardy eur
Vládny kabinet sa 18. júna uzniesol na dočasnom zablokovaní 100-percentnej flexibility pre ministerstvá pri čerpaní eurofondov. Pri samosprávach ide o 50-percentné zablokovanie, čo predstavuje spomínaných 200-miliónov eur.
Celkovo vláda v rámci tohto opatrenia dočasne zablokovala až 1,26-miliardy eur z eurofondov, aby zabránila ich prepadnutiu v prípade nízkej miery čerpania.
Organizácie sa spojili, obrátia sa na Brusel
Pochopiteľne, predstavitelia slovenských samospráv žiadajú, aby vláda prehodnotila a zrušila svoje rozhodnutie o zmrazení 200-miliónov eur z fondov Európskej únie. Na spoločnej tlačovej konferencii v Partizánskom to v pondelok (23. júna) uviedli zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Združenia samosprávnych krajov (SK8).
Predseda ZMOS-u Jozef Božik označil rozhodnutie vlády o zmrazení eurofondov za nefér a za negatívny signál vo vzťahu medzi centrálnou vládou a samosprávami. Tvrdí pritom, že mu minister investícií Samuel Migaľ predtým garantoval, že samosprávy o tieto fondy neprídu.
„Túto tému chceme riešiť, pretože toto nie sú peniaze pre primátorov a starostov a županov. To sú peniaze pre občanov našich miest, obcí a samosprávnych krajov,“ vyhlásil Božik.
Kritiku na adresu samospráv o pomalom čerpaní eurofondov odmietol aj predseda SK8 Jozef Viskupič. Za skutočný problém označil sklz pri príprave celého programového obdobia zo strany štátu, uprednostňovanie dopytovo orientovaných výziev a najmä zdĺhavé kontroly projektov a verejných obstarávaní.
Svoje tvrdenia podporil konkrétnymi číslami z oblasti integrovaných územných investícií. Z celkovej alokácie 1,4-miliardy eur majú samosprávy pripravené a schválené projekty a zámery v hodnote 870-miliónov eur, čo je 72 percent z celkovej sumy. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok sú podané v objeme 522-miliónov eur, no štát z nich doteraz schválil len 193-miliónov.
„Teda projekty sú pripravené, záujem je a peniaze majú kam ísť, ale bez výziev a bez kontroly verejných obstarávaní sa nič nepohne,“ dodal Viskupič.
Ovplyvní to aj bežných ľudí
Hoci sa v súvislosti so zmrazenými eurofondmi hovorí prevažne o samosprávach, treba si uvedomiť, že štát svojim rozhodnutím ovplyvňuje všetkých z nás – ľudí, ktorí v týchto samosprávach žijú.
Hoci sa pojem „eurofondy“ môže zdať abstraktný, v skutočnosti ide o peniaze určené na veľmi konkrétne veci, ktoré ľudia vidia a využívajú každý deň. Zmrazených 200-miliónov eur bolo určených práve pre samosprávy, aby mohli financovať napríklad rekonštrukcie miestnych ciest, chodníkov, modernizáciu a zatepľovanie škôl a škôlok, budovanie nových detských ihrísk, parkov, cyklotrás či opravu verejných budov, ako sú kultúrne domy.
Pre bežného človeka to teda znamená, že sľubovaná oprava rozbitej cesty pred jeho domom sa môže odložiť na neurčito, škôlka, do ktorej chodí jeho dieťa, sa v blízkej dobe nezateplí, alebo sa nepostaví nové ihrisko, na ktoré sa tešili rodiny v obci. Ide o reálne a viditeľné zhoršenie alebo spomalenie rozvoja verejných služieb a prostredia, v ktorom ľudia žijú.
Zároveň sa občan ocitá v strede sporu medzi vládou a samosprávami. Zatiaľ čo vláda tvrdí, že samosprávy peniaze nečerpali dostatočne rýchlo a hrozilo ich prepadnutie, samosprávy oponujú, že problémom je naopak pomalá štátna byrokracia a zdĺhavé kontroly, ktoré im bránia projekty realizovať.
Pre občana je však výsledok rovnaký bez ohľadu na to, kto má pravdu – sľúbené projekty sa nerealizujú a peniaze určené na zlepšenie jeho okolia zostávajú zablokované.
Prečítajte si tiež
Eurofondy sú aktuálne horlivo skloňovaným pojmom, a to aj v súvislosti s rizikom, že o ne Slovensko príde. Nemecký kancelár pred časom pohrozil, že v Bruseli navrhne odobratie eurofondov pre našu krajinu, pokiaľ štát bude pokračovať vo svojom súčasnom smerovaní – odkláňaniu sa od kľúčových princípov EÚ a naopak prikláňanie sa k východnej, respektíve proruskej mentalite.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
