S príchodom transakčnej dane vznikli slovenským podnikateľom a živnostníkom nové povinnosti, vrátane zriadenia podnikateľského, respektíve transkačného účtu, z ktorého by sa mali realizovať všetky transakcie späté s podnikaním. To znamená, že z tohto účtu by sa mali po správnosti platiť aj odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. No čo sa stane, ak sa jednoducho pomýlite a odvody zaplatíte zo súkromného účtu? Odpoveď na túto otázku prináša Alica Orda Oravcová, prezidentka Daňového fóra Slovenska, ktorú sprostredkoval portál Aktuality.sk.
Ľudia sem-tam spravia nejakú tú chybu. Niekedy je väčšia, niekedy menšia. Kam sa radí zaplatenie odvodov z nesprávneho konta? Treba sa obávať pokuty?
Odvody hradené zo súkromného účtu: Príde vám pokuta?
Na otázku, či hrozia sankcie živnostníkovi, ktorý tri mesiace platil odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne zo svojho súkromného účtu, je odpoveď upokojujúca. Podľa daňovej poradkyne v tomto prípade živnostníkovi nevzniká povinnosť doplácať žiadnu daň z finančných transakcií ani podávať špeciálne oznámenie.
Dôvodom je, že zákon o dani z finančných transakcií obsahuje viacero výnimiek. Medzi platby, ktoré sú od tejto dane oslobodené, patria najmä platby daní, ciel, ale aj odvodov do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne. Toto oslobodenie sa uplatňuje bez ohľadu na to, či živnostník platil odvody zo súkromného alebo z firemného (transakčného) účtu.
Alica Orda Oravcová však vysvetľuje, kedy by problém nastať mohol. Vo všeobecnosti platí, že ak daňovník vykonáva podnikateľské úhrady z iného ako transakčného účtu, mal by si daň vypočítať sám a podať takzvané Oznámenie o dani z finančných transakcií. Takáto povinnosť by živnostníkovi vznikla, ak by zo svojho súkromného bankového účtu uhrádzal napríklad faktúry za nakúpený tovar alebo služby.
Radšej dodržiavať zákon
Napriek tomu, že v prípade odvodov k porušeniu zákona nedošlo, odborníčka odporúča, aby živnostník v budúcnosti vykonával všetky úhrady súvisiace s podnikaním výhradne zo svojho transakčného účtu.
Zároveň dodáva, že podľa jej názoru platba odvodov zo súkromného účtu nepredstavuje porušenie povinnosti nepeňažného charakteru, za ktoré by správca dane mohol uložiť pokutu. Ak by aj teoreticky nejaký úradník zastával iný výklad, správca dane by mal najprv využiť inštitút takzvanej „druhej šance“. To znamená, že by živnostníkovi najprv poslal oznámenie o porušení zákona s poučením a pokutu by mu neudelil.
Už len pár mesiacov?
Taktiež stojí za zmienku, že životnostníci zrejme už transkačnú daň nebudú platiť dlho. Vláda sa totiž rozhodla prihliadnuť na odporúčanie Andreja Danka, šéfa SNS, aby bola povinnosť odvádzať túto daň zrušená práve pre živnostníkov a drobných podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur.
Neprehliadnite
Pre tieto subjekty totiž daň predstavuje obrovskú finančnú záťaž, v niektorých prípadoch dokonca likvidačné riziko. Problémom je, že táto „úľava“ bude znamenať výpadok značnej časti príjmov pre štátnu pokladnicu, a teda spomalenie konsolidácie. Preto sa rokuje o zrušení dvoch sviatkov, respektíve dvoch dní pracovného pokoja, čo by malo uniknuté príjmy vykompenzovať.
Už teraz je takmer isté, že ako prvý padne za obeť sviatok, ktorý pripadá na 17. novembra. Je to riešenie, no nie ideálne. Zamestnanci za prácu v pôvodne štátny sviatok totiž nedostanú žiadne príplatky navyše, čo priamo povedie k poklesu ich príjmov. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Minulý rok bol podobným spôsobom zrušený 1. september, teda Deň Ústavy SR, ako sviatok pracovného pokoja. Aj vtedy sviatok zostal v kalendári, avšak zamestnanci prišli o zákonný nárok za prácu počas tohto dňa.
Prečítajte si tiež
Pri zrušení sviatkov ešte chvíľu ostaneme. Tieto opatrenia zo strany štátu totiž budú predstavovať újmu nielen po finančnej, ale aj po fyzickej a psychickej stránke. Kritiku voči novej úprave vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov. Konkrétne upozorňuje, že zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja povedie nielen k poklesu príjmov zamestnancov, ale aj nárastu počtu odpracovaných hodín.
Slovenský model trhu práce je podľa odborárov stále založený na nízkych mzdách a vysokej pracovnej záťaži. Upozorňujú, že až 11,2 percenta zamestnancov pracuje v noci, 15,8 percenta pracuje v sobotu a 12,2 percenta v nedeľu. Taktiež 23,3 percenta zamestnancov pracuje na zmeny. Priemerný týždenný pracovný čas na Slovensku dosahuje 39,6 hodiny, čo je nad priemerom Európskej únie (37,1 hodiny).
Ako presne môže zrušenie štátnych sviatkov ovplyvniť (nielen) psychické zdravie zamestnancov zistíte v samostatnom článku na tomto odkaze.
