Predstavitelia slovenských samospráv žiadajú, aby vláda prehodnotila a zrušila svoje rozhodnutie o zmrazení 200-miliónov eur z fondov Európskej únie. Na spoločnej tlačovej konferencii v Partizánskom to v pondelok (23. júna) uviedli zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a Združenia samosprávnych krajov (SK8). Avizovali, že sa chcú stretnúť s troma najvyššími ústavnými činiteľmi a v prípade neúspechu sa obrátia na Európsky parlament, informujú Správy STVR.
Predseda ZMOS-u Jozef Božik označil rozhodnutie vlády o zmrazení eurofondov za nefér a za negatívny signál vo vzťahu medzi centrálnou vládou a samosprávami. Tvrdí pritom, že mu minister investícií Samuel Migaľ predtým garantoval, že samosprávy o tieto fondy neprídu.
„Túto tému chceme riešiť, pretože toto nie sú peniaze pre primátorov a starostov a županov. To sú peniaze pre občanov našich miest, obcí a samosprávnych krajov,“ vyhlásil Božik.
Vláda zatiahla brzdu
Kritiku na adresu samospráv o pomalom čerpaní eurofondov odmietol aj predseda SK8 Jozef Viskupič. Za skutočný problém označil sklz pri príprave celého programového obdobia zo strany štátu, uprednostňovanie dopytovo orientovaných výziev a najmä zdĺhavé kontroly projektov a verejných obstarávaní.
Svoje tvrdenia podporil konkrétnymi číslami z oblasti integrovaných územných investícií. Z celkovej alokácie 1,4-miliardy eur majú samosprávy pripravené a schválené projekty a zámery v hodnote 870-miliónov eur, čo je 72 percent z celkovej sumy. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok sú podané v objeme 522-miliónov eur, no štát z nich doteraz schválil len 193-miliónov.
„Teda projekty sú pripravené, záujem je a peniaze majú kam ísť, ale bez výziev a bez kontroly verejných obstarávaní sa nič nepohne,“ dodal Viskupič.
Samosprávy nie sú podriadené vláde
Prezident ÚMS Richard Rybníček na tlačovej konferencii odkázal vláde, že samosprávy nie sú štátni úradníci ani podriadené orgány vlády, ale sú partnermi, ktorých si priamo volia občania.
„My nepotrebujeme zrýchliť čerpanie eurofondov. Nie, my potrebujeme zrýchliť byrokraciu v štáte, za ktorú zodpovedajú ministerstvá a predseda vlády,“ vyhlásil Rybníček.
Slovensko dostalo ultimátum
Spoločná konferencia ZMOS, ÚMS a SK8 prichádza len nedlho po tom, čo EÚ upozornila Slovensko na pomalé čerpanie peňazí z Plánu obnovy a odolnosti. Z celkovej alokácie 6,4-miliardy eur zostáva minúť ešte 2,4-miliardy, no na splnenie všetkých míľnikov a cieľov zostáva už len približne 400 dní.
Generálna riaditeľka pracovnej skupiny pre reformy a investície Céline Gauer, ktorej úlohou je dohliadať na plán obnovy, počas stretnutia s novinármi v Bratislave uviedla, že je nevyhnutné, aby Slovensko zrýchlilo tempo implementácie plánu. Podľa nej doterajšie tempo, keď bolo dokončených len päť žiadostí o platbu z celkových deviatich, nie je dostatočné na včasné splnenie všetkých záväzkov.
Vláda si uvedomuje, že niektoré projekty sa do finálneho termínu v auguste 2026 nestihnú zrealizovať. „Aktuálne prebieha identifikácia opatrení, ktorých míľniky a ciele nebude možné naplniť,“ potvrdil úrad vicepremiéra Petra Kmeca. Peniaze z takýchto projektov sa budú musieť presunúť inam.
Prečítajte si tiež
Slovensko sa v poslednom období dostáva do čoraz väčšieho „krížiku“ s EÚ. Problémom je hlavne smerovanie krajiny, ktoré má byť podľa mnohých v rozpore so základnými princípmi bloku. Prikláňanie sa k Rusku, odmietanie plošných riešení a ďalšie „protesty“ vlády Roberta Fica so vyslúžili aj pozornosť nemeckého kancelára, ktorý pohrozil, že ak štát zotrvá na súčasnej ceste, navrhne zmrazenie eurofondov.
Nezdá sa však, že by si z toho premiér niečo bral. Práveže pritvrdil – začal hovoriť o tom, že Slovensku by prospela neutralita, čo by de facto znamenalo vystúpenie z NATO a pravdepodobne aj z EÚ. Asi ani netreba hovoriť, že takéto zmeny by pre krajinu (a všetkých v nej) predstavovali nielen vážne finančné, ale aj bezpečnostné riziká.
