Lídri tzv. dvadsaťsedmičky vo štvrtok (26. júna) krátko pred polnocou schválili závery svojho samitu, v ktorých za kľúčové pre udržanie prosperity a sociálneho modelu v EÚ označili posilnenie konkurencieschopnosti a ďalšiu integráciu jednotného trhu. Dokument obsahuje aj časť venovanú energetike s osobitnou zmienkou o Slovensku, informujú Správy STVR.
EÚ chce silnejšie euro
V časti venovanej hospodárskemu vývoju sa uvádza, že silnejšia konkurencieschopnosť a integrovaný trh prispejú aj k posilneniu globálneho vplyvu Únie. Túto úlohu má podľa šéfov vlád a štátov podporiť aj posilnenie medzinárodnej úlohy eura.
V tejto súvislosti vyzvali inštitúcie EÚ, aby pokračovali v práci na posilnení eura, a to aj ako rezervnej a transakčnej meny. Lídri zároveň privítali splnenie konvergenčných kritérií zo strany Bulharska a odobrili návrh Európskej komisie, aby Bulharsko prijalo euro od 1. januára 2026.
Špeciálna zmienka o Slovensku
V oblasti energetiky lídri opätovne zdôraznili dôležitosť vybudovania skutočnej energetickej únie do roku 2030. Jej súčasťou má byť plne integrovaný a prepojený trh, ktorý zaistí bezpečnosť dodávok cenovo dostupnej a čistej energie.
Premiér Robert Fico po samite poznamenal, že o jednotnom trhu s energiami sa nedá hovoriť, pokiaľ budú ceny vo východnej časti Európy oveľa vyššie ako na Západe, a dodal, že na Európsku komisiu je vyvíjaný tlak, aby tento problém riešila.
Jeden z bodov záverov sa zameriava na znižovanie energetickej závislosti a spomína aj Slovensko. Lídri v ňom zdôrazňujú dôležitosť bezpečnosti dodávok a riešenia obáv členských štátov, najmä s ohľadom na špecifiká vnútrozemských krajín.
„Európska rada vyzýva Európsku komisiu, aby podporila členské štáty pri riešení týchto obáv. Víta proces dohodnutý medzi EK a Slovenskom a vyzýva ostatné členské štáty, aby v prípade potreby podporili dohodnuté ciele,“ uvádza sa v prijatom dokumente.
EÚ chce uzavrieť kľúčovú dohodu o clách
Európska rada vyzvala na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ aj prostredníctvom inovácií, podpory vedúceho postavenia Európy v technológiách a znižovania administratívnej záťaže. Lídri zopakovali výzvy na odstránenie zostávajúcich prekážok na jednotnom trhu, najmä v oblasti služieb a tovaru. Osobitná pozornosť by sa podľa nich mala venovať výzvam, ktorým čelia rôzne odvetvia priemyslu, ako je automobilový, oceliarsky či chemický priemysel.
Premiér Fico doplnil, že lídri hovorili aj o obchodných vzťahoch s USA a Čínou. Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová ich podľa jeho slov informovala o pláne EÚ uzavrieť s USA dohodu o clách do 9. júla.
Čo to znamená pre Slovákov?
Závery samitu EÚ, hoci môžu pôsobiť ako abstraktná politika, priamo ovplyvňujú smerovanie Únie a v konečnom dôsledku majú konkrétny dopad na bežných občanov, vrátane Slovákov. V tomto prípade sú hlavné prínosy v oblasti ekonomickej stability, energetickej bezpečnosti, ako aj praktických výhod pri cestovaní.
Pre občanov Únie vo všeobecnosti znamená dôraz na posilnenie konkurencieschopnosti a jednotného trhu snahu o vytvorenie stabilnejšieho ekonomického prostredia. To by sa z dlhodobého hľadiska malo pretaviť do lepších pracovných príležitostí a udržania prosperity a sociálneho modelu, na ktorý sú Európania zvyknutí.
Odstraňovanie bariér na trhu môže zároveň viesť k väčšiemu výberu tovarov a služieb za konkurencieschopnejšie ceny. Snaha o zjednodušenie pravidiel a zníženie byrokracie pre firmy môže tiež pomôcť ekonomike a v konečnom dôsledku aj zamestnancom.
Pre Slovákov je mimoriadne dôležitá časť venovaná energetike. Tlak na dobudovanie skutočnej Energetickej únie s cenovo dostupnou a bezpečnou energiou je priamou odpoveďou na krízy z posledných rokov. Kľúčová je však osobitná zmienka o Slovensku a vnútrozemských krajinách.
Keď lídri EÚ vyzývajú Komisiu, aby podporila riešenie obáv týchto štátov a vítajú dohodnutý proces medzi EK a Slovenskom, v praxi to znamená, že Slovensko získalo na najvyššej úrovni politickú podporu pre riešenie svojej zraniteľnej pozície.
To môže v budúcnosti znamenať konkrétnu finančnú alebo technickú pomoc od EÚ pri budovaní alternatívnych plynovodov či inej infraštruktúry, čo by zvýšilo našu energetickú bezpečnosť a chránilo domácnosti pred extrémnymi cenovými výkyvmi.
Z praktického hľadiska prinesie občanom úžitok aj schválenie vstupu Bulharska do eurozóny od 1. januára 2026. Pre Slovákov, ktorí cestujú do tejto obľúbenej dovolenkovej destinácie, to znamená koniec starostí so zmenou peňazí a výhodnejšie platby kartou bez konverzných poplatkov.
V neposlednom rade, dôraz na podporu ohrozených priemyselných odvetví, ako je automobilový, oceliarsky či chemický priemysel, je pre Slovensko dokonca životne dôležitý. Keďže ide o kľúčových zamestnávateľov v krajine, snaha EÚ venovať týmto sektorom osobitnú pozornosť znamená aj snahu o ochranu tisícok pracovných miest na Slovensku.
Prečítajte si tiež
Vzťahy medzi Slovenskom a EÚ však stále zostávajú napäté. Hoci sa v dokumente spomína možná finančná podpora Slovenska, v súvislosti s ruským plynom naďalej panuje značná miera neistoty.
Dôvodom je hlavne hroziaca zmluvná pokuta od Gazpromu, konkrétne za neodobratie dohodnutého objemu plynu v dôsledku zákazu EÚ o dovoze ruských energetických surovín na územie bloku.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
