Aktuálne smerovanie Slovenska sa nepozdáva mnohým. Rozhodne pritom nejde len o verejnosť či opozičných politikov – kriticky sa ozývajú aj kľúčové osobnosti zo zahraničia, vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza. Ten dokonca pohrozil, že ak to takto bude pokračovať, v Bruseli navrhne odobratie eurofondov pre našu krajinu. Tieto slová prišli v podobnom čase, kedy sa čoraz častejšie otvárajú diskusie na tému vystúpenia Slovenska z Európskej únie (EÚ). Napríklad Andrej Danko, hlava Slovenskej národnej strany (SNS), to považuje za jeden z možných scenárov, pričom blok označil za „žalár národov“.
Nervy však praskajú už aj známym osobnostiam. Ako informujú Aktuality.sk, skupina verejných slovenských osobností sa rozhodla ostro reagovať na eskalujúce politické napätie medzi Slovenskom a Nemeckom (a v podstate aj EÚ), otvoreným listom. Adresovali ho rovno nemeckému kancelárovi.
Za iniciatívou stoja známe mená ako Štefan Hríb a Roman Kvasnica, ku ktorým sa pripojilo viacero ďalších osobností z verejného života. List vyjadruje podporu Merzovým nedávnym vyhláseniam o potrebe jednoty v EÚ a zároveň poukazuje na význam pevných vzťahov medzi oboma krajinami.
Signatári otvorene kritizujú nevhodné a urážlivé reakcie predstaviteľov politickej strany Smer-SD, ktoré nasledovali po Merzových výrokoch o smere vývoja na Slovensku. Podľa autorov listu tieto výroky poškodili obraz Slovenska a jeho postavenie medzi európskymi partnermi.
Zdôrazňujú, že Nemecko je pre Slovensko dlhoročným partnerom a podporovateľom, pričom jeho úloha v demokratickej transformácii krajiny po roku 1989 a v procese európskej integrácie bola kľúčová.
Neprehliadnite
Výzva na zachovanie spojenectva
Otvorený list obsahuje jednoznačné vyjadrenie ľútosti nad správaním niektorých slovenských politických predstaviteľov, vrátane samotného slovenského premiéra Roberta Fica.
Verejné osobnosti, ktoré sa pod list podpísali (sú ich desiatky), sa pritom ospravedlňujú nielen kancelárovi Merzovi, ale aj všetkým občanom Nemecka. Uvádzajú, že urážky zo strany našej politickej scény neodzrkadľujú názory slušných občanov Slovenska, ktorí si riadne uvedomujú význam spojeneckých vzťahov a priateľstva medzi oboma krajinami.
Signatári zároveň vyjadrujú presvedčenie, že aktuálne politické napätie je iba dočasné, teda že dlhoročné priateľské väzby medzi Slovenskom a Nemeckom zostanú neporušené. Taktiež veria, že nevhodné správanie jednotlivcov nebude mať dlhodobý vplyv na strategické partnerstvo a spoločné hodnoty v rámci EÚ.
V závere listu autori deklarujú svoju vernosť spoločným európskym hodnotám a vyjadrujú nádej, že slovenská spoločnosť si zachová proeurópsku orientáciu. Vyjadrujú tiež presvedčenie, že pevné spojenectvo s Nemeckom je nevyhnutné pre ďalší rozvoj Slovenska v bezpečnostnej aj hospodárskej oblasti.
Vláda chce Slovensko postaviť nad EÚ
Pod silne eskalujúce napätie medzi Slovenskom, Nemeckom a EÚ ako takou sa hrubým písmom podpisuje novo navrhovaná legislatíva, ktorá propaguje ústavne vymedzenie biologických pohlaví – muž a žena. V jej útrobách sa ale skrýva snaha nadradiť Ústavu SR nad právo EÚ, čo by predstavovalo viaceré riziká.
Podľa právnikov a občianskych organizácií by takýto krok umožnil selektívne ignorovanie európskych pravidiel, kedykoľvek by to vláde politicky vyhovovalo. Štát by tak mohol samovoľne rozhodovať o kľúčových zmenách v dôležitých oblastiach, ako sú rodina, vzdelanie, morálka, kultúra, ale aj vedecká sloboda.
Asi sa teda niet čo čudovať, že podľa mimovládnych organizácií je legislatívna zmena nástrojom na oslabenie demokratických kontrolných mechanizmov, ktorý by Slovensko vzdialil od európskych hodnôt a priblížil k autoritárskym režimom – aký má napríklad Rusko.
Skutočným zámerom je podľa nich posilnenie moci exekutívy a oslabenie zodpovednosti štátu voči medzinárodnému právu. LGBTI+ komunita je v tomto prípade využívaná ako nástroj na presadenie širšieho autoritatívneho rámca. Občianski aktivisti varujú, že stigmatizácia a právne zneisťovanie týchto ľudí priamo ohrozuje ich duševné zdravie, najmä medzi mladými, ktorí sa už dnes stretávajú s úzkosťami a vylúčením.
Hovorí sa o „slovexite“
Diskusie o možnom vystúpení Slovenska z EÚ pred pár dňami opäť rozvíril predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý inštitúciu označil za “žalár národov” a otvorene spomenul myšlienku takzvaného slovexitu. Vyjadril sa tak v súvislosti s návštevou delegácie Európskeho parlamentu, ktorá prišla preveriť možné nezrovnalosti v čerpaní eurofondov. Podľa podozrení niektoré projekty získali finančné prostriedky neoprávnene.
Aj keď sa diskusia o vystúpení z EÚ objavovala aj v minulosti, Dankove vyjadrenia posunuli tému do oveľa vážnejšej roviny. Analytici na túto iniciatívu okamžite reagovali detailnou analýzou, ktorá poukazuje na zásadnú úlohu, ktorú európske fondy zohrávajú v slovenskej ekonomike.
Tvrdia, že Slovensko dnes funguje predovšetkým vďaka finančným injekciám od Bruselu, ako aj to, že vystúpenie z EÚ by pravdepodobne znamenalo stratu ekonomickej stability. Dokonca nevylučujú, že bez pomoci bloku by sme už čelili vážnemu kolapsu.
Od vstupu Slovenska do EÚ krajina prijala z eurofondov celkovo 42-miliárd eur, pričom príspevky do rozpočtu EÚ dosiahli 17-miliárd eur. Čistý prínos pre Slovensko tak predstavuje zhruba 25-miliárd eur, čo po prepočítaní na súčasnú hodnotu peňazí znamená prínos 30- až 35-miliárd eur.
Bez týchto zdrojov by Slovensko nemalo financie na vybudovanie a modernizáciu kľúčovej infraštruktúry. Analytici upozorňujú, že diaľnice, obchvaty, železnice, stanice, zariadenia sociálnych služieb pre seniorov, školy, škôlky, športoviská, projekty zalesňovania, čističky odpadových vôd, nemocnice, súdy, ako aj mnohé kultúrne centrá, by bez podpory z eurofondov vôbec nevznikli.
Bola by to pohroma pre všetkých
V prípade, že by Slovensko vystúpilo z EÚ, a teda stratilo prístup k eurofondom, rozpočtový deficit by sa zvýšil na úroveň 8 až 9 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo by nútilo krajinu financovať svoje záväzky formou drahších pôžičiek. Vyššie úrokové sadzby na dlh vo výške 60-miliárd eur by znamenali nárast nákladov na obsluhu dlhu o približne jednu miliardu eur ročne.
Ak by k tomu Slovensko muselo navyše financovať aj svoju obranu mimo NATO, rozpočtové zaťaženie by sa vyšplhalo ešte vyššie, potenciálne až na 10 percent HDP, čo by Slovensko mohlo uvrhnúť do situácie podobnej finančnej kríze v Grécku.
Výhľad na ďalšie roky nie je o nič optimistickejší. EÚ plánuje v najbližších rokoch poskytnúť Slovensku pomoc v objeme 13- až 15-miliárd eur, čo by znamenalo ročný prínos približne 3-miliardy eur, teda opäť asi 2 percentá HDP.
Bez týchto peňazí by slovenská ekonomika čelila dlhodobému poklesu, keďže investície stagnujú, produktivita klesá a populácia už tri roky po sebe ubúda. Situáciu navyše komplikuje odmietavý postoj vlády k imigrácii, čím sa krajina sama ochudobňuje o možný prísun novej pracovnej sily.
