Slováci majú tendenciu na ceny energií, vrátane elektriny, skôr nadávať. Súčasné dáta však ukazujú, že situácia v tejto oblasti je náramne priaznivá. Trhové ceny elektrickej energie zaznamenali výrazný pokles, pričom dosahujú úroveň vykázanú pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine. Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu potvrdzujú, že aktuálne ceny predstavujú približne polovicu toho, čo domácnosti platili na prelome rokov 2024 a 2025. Téme sa venuje denník Pravda.
Slováci, ešte stále stále využívajúci štátnu energetickú pomoc, platia jedny z najnižších účtov za elektrinu v celej Európskej únii (EÚ). Hoci je pravda, že časť dotácií pre domácnosti sa má od budúceho roka skončiť, v prípade stabilných trhových cien by to nemalo znamenať výrazné zhoršenie situácie.
Historické maximá vs. súčasný vývoj
Analytici opierajú svoje prepočty o dáta z nemeckého trhu s krátkodobým obchodovaním, ktorý figuruje ako kľúčový ukazovateľ pre strednú Európu.
Od začiatku roka klesla cena megawatthodiny (MWh) o viac ako 47 eur, pričom na začiatku júna sa pohybuje okolo 70 eur za MWh. Odborníci z Dáta bez pátosu upozorňujú, že táto hodnota je porovnateľná s tou z roku 2021, čo je povzbudivá správa ako pre domácnosti, tak aj pre priemysel.
Pohľad na burzové záznamy stredne Európy odhaľuje, že vrchol cien elektriny bol dosiahnutý počas energetickej krízy – konkrétne v auguste 2022 sa jedna MWh elektriny predávala za takmer tisíc eur.
Aj keď spotové ceny sú dynamické a od apríla 2025 (približne 85 eur za MWh) mierne vzrástli, v ročnom porovnaní zostávajú na nízkych úrovniach, podobných obdobiu pred krízou v druhej polovici roka 2021.
Ako sme na tom v porovnaní s EÚ?
Slovenské domácnosti sa môžu v rámci EÚ, teda aspoň čo sa cien elektriny týkať, pochváliť relatívne výhodným postavením. Podľa Eurostatu u nás v roku 2024 kilowatthodina (kWh) elektriny stála v priemere iba 18 centov, čo je menej ako vo väčšine ostatných členských štátov.
Avšak napriek tomu, že máme jednu z najnižších regulovaných cien, náklady na energie stále výrazne zaťažujú slovenské rozpočty. Európska komisia (EK) odhaduje, že na plyn, tuhé palivá a elektrinu vynaložíme asi 12 percent našich príjmov. Značná časť týchto výdavkov je pritom spojená práve so spotrebou elektrickej energie.
Na čo míňame najviac elektriny?
Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že priemerná rodina spotrebuje ročne približne 14 500 kWh všetkých energií. Ak domácnosť nepoužíva elektrinu na vykurovanie a ohrev vody, jej ročná spotreba sa pohybuje okolo 2 200 kWh, čo tvorí približne 40 percent z celkových nákladov na energie. V preklade to predstavuje ročné náklady približne 370 eur za prevádzku elektrických spotrebičov.
Na konci minulého roka bola cena samotnej elektriny zastropovaná na 61 eurách za MWh, pričom bez tohto opatrenia by bola oveľa vyššia. Od začiatku tohto roka sa cena mala zvýšiť na 67 eur.
Dôležité je uvedomiť si, že cena samotnej komodity tvorí len asi 35 percent z konečnej fakturovanej sumy. Zvyšok tvoria poplatky za distribúciu a tarify za prevádzkovanie systému. Podľa Eurostatu tvoria dane a poplatky za elektrinu na Slovensku asi 30 percent z celkovej ceny, čo nás zaraďuje medzi krajiny EÚ s najvyššími poplatkami v tejto kategórii.
V priemere zaplatia obyvatelia EÚ na týchto poplatkoch 24 percent z celkovej ceny elektriny. Je ale nutné podotknúť, že ide o minuloročnú štatistiku a v roku 2024 už mohla nastať zmena, keďže vláda v rámci konsolidačného balíka schválila zníženie DPH na elektrinu z 20 na 19 percent od začiatku roka 2024.
Výskyt záporných cien
Nové fenomény na trhu s elektrinou zahŕňajú aj záporné ceny, ktoré vznikajú, keď sa vyrobí viac elektriny, než dokážu odberatelia spotrebovať. Tento stav sa objavuje najmä v obdobiach vysokého výkonu fotovoltických panelov, kedy prebytok prúdu vedie k tomu, že odberatelia namiesto platenia za energiu, za jej odber dostávajú zaplatené.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) začiatkom júna 2025 informoval o výrazných cenových výkyvoch na slovenskom trhu v apríli a máji 2025, vrátane historicky nízkych a záporných hodnôt. Predseda úradu Jozef Holjenčík poukázal na rastúcu nestabilitu krátkodobého trhu a zosilňujúci vplyv obnoviteľných zdrojov v bezemisných hodinách. Zdôraznil tiež dôležitosť efektívnosti a lokálnej spotreby vyrobenej energie pre maximálny ekonomický a environmentálny efekt.
Najväčší prepad bol zaznamenaný počas Veľkonočnej nedele, kedy ceny elektriny klesli na -97,58 eura za MWh. Historický rekord padol 11. mája 2025, keď dodávatelia ľuďom platili za odber viac ako 202 eur. Podobné situácie sa vyskytli aj v minulých rokoch; v roku 2024 bolo na slovenskom dennom trhu s elektrinou takmer 300 hodín s cenou pod nulou, čo umožnilo spotrebiteľom s vhodným vybavením profitovať z odberu.
Čo to znamená pre domácnosti?
Najväčšou dobrou správou pre domácnosti je, že základná cena elektriny na trhoch sa vrátila na úroveň spred konfliktu na Ukrajine, pohybujúc sa okolo 70 eur za MWh. V porovnaní s energetickou krízou v roku 2022, keď sa cena blížila k tisíc eurám za MWh, ide o výraznú úľavu. To znamená, že samotná komodita, ktorá tvorí približne 35 percent z celkovej faktúry, je momentálne lacnejšia. Z pohľadu európskeho porovnania si navyše Slovensko stále udržuje jednu z najnižších regulovaných cien elektriny (18 centov za kWh).
Niektoré domácnosti však musia byť pripravené na to, že štátna energopomoc, ktorú doteraz poberali, sa má od budúceho roka skončiť. Aj keď je trhová cena nízka, pre spotrebiteľov sa môžu faktúry zvýšiť, ak nebudú v platnosti iné podporné mechanizmy.
Dôležitou súčasťou konečnej ceny sú aj poplatky a dane, ktoré na Slovensku tvoria až 30 percent z celkovej sumy, čo je nad európskym priemerom. Hoci vláda znížila DPH na elektrinu z 20 percent na 19 percent od začiatku roka 2024, tento malý pokles nemusí zásadne zmeniť celkovú záťaž.
V zhrnutí teda možno povedať, že kým základná cena elektriny je priaznivá, konečné účty domácností budú výrazne ovplyvnené inými faktormi, vrátane štátnych regulácií, poplatkov a ich vlastnou spotrebou. Pre tých, ktorí sú technicky vybavení a flexibilní, sa môžu otvoriť nové možnosti úspor prostredníctvom odberu elektriny v čase záporných cien.
