Transakčná daň nepochybne patrí medzi najkontroverznejšie opatrenia, aké kedy postihli slovenskú ekonomiku. Hoci si od nej štát sľubuje obrovský finančný prínos, pre podnikateľov môže mať až likvidačný charakter, pričom tí, ktorých nepotopila, hovoria o obrovských nákladoch – podľa niektorých prípadov z praxe sa môžu pohybovať v desaťtisícoch ročne. Niet sa teda čo čudovať, že nielen oni, ale dokonca aj niektorí politici, požadujú jej zrušenie. A po novom sa k tejto možnosti vyjadril aj Robert Kaliňák, dlhoročný spojenec premiéra Roberta Fica, píše denník Teraz.sk.
Kaliňák, ktorý aktuálne pôsobí ako minister obrany, avizoval, že platnosť transakčnej dane môže byť časovo obmedzená. Budúcnosť tohto sporného opatrenia otvoril v diskusnej relácii televízie TA3 „V politike“. Pripúšťa alternatívu, že by došlo k zrušeniu transakčnej dane, no zároveň zdôrazňuje, že v takom prípade by bolo potrebné nájsť adekvátnu náhradu za výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu.
Transakčná daň má mnohých odporcov
Diskusia sa dotkla aj návrhu predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Andreja Danka na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malé podniky s obratom do 100-tisíc eur, o ktorom by sa malo ešte rokovať. Danko de facto od začiatku odporuje dani z finančných transakcií, dokonca už navrhol aj alternatívne riešenia.
Práve jeho odpor pred pár dňami viedol k nezhode medzi ním a ministrom financií Ladislavom Kamenickým. Danko, ako sme spomenuli, chcel uľaviť živnostníkom či drobným podnikateľom. Rokovania sa však nevyvíjali podľa predstáv.
Diskusie sa zúčastnil aj predseda KDH Milan Majerský. Uviedol, že jeho strana je pripravená podproiť akýkoľvek návrh, ktorý bude smerovať k obmedzeniu transakčnej dane. Zároveň dodal, že keby sa KDH podarilo získať vládnu moc, túto daň by zrušilo úplne.
Kaliňák oponoval tým, že transakčná daň je obratová, a teda ju nie je možné obísť, pričom podľa jeho slov nemá vplyv na ceny pre bežných ľudí, ale zaťažuje len podnikateľov. Ako nám však ukazujú príklady z praxe, to nie je úplne pravda.
Nadradenosť Ústavy SR
Debaty sa potom dotkli aj vládneho návrhu novely Ústavy SR, ktorá zahŕňa zakotvenie dvoch pohlaví. Majerský síce nepotvrdil, či KDH za návrh zahlasuje, ale pripomenul, že hnutie k tejto novele predložilo tri požiadavky. Podľa neho pri hlasovaní o hodnotových otázkach nezáleží na tom, s kým sa hlasuje.
Kaliňák označil túto novelu za otázku zásadných hodnôt, ktoré sú podľa jeho slov overené časom, a vyzval na seriózne rokovania bez pridávania ďalších nehodnotových tém do ústavnej úpravy.
Neprehliadnite
O novele ústavy, ktorú pripravila vláda, by sa malo hlasovať už na prebiehajúcej schôdzi parlamentu. Obsahuje niekoľko kontroverzných ustanovení, napríklad zmienené zakotvenie binárneho pohlavia, teda muža a ženy, priamo do ústavného textu. Pribudnúť má aj princíp rovnosti medzi mužmi a ženami v odmeňovaní a právo rodičov rozhodovať o účasti detí na vzdelávacích aktivitách nad rámec školského programu.
Tento návrh má podľa vlády posilniť hodnotovú a kultúrno-etickú suverenitu Slovenskej republiky. Pozmeňujúce návrhy k tejto novele plánujú predložiť viaceré politické subjekty, teda nielen KDH.
Uvedené náležitosti zákona sú však podľa mnohých len zásterkou. V útrobách legislatívy sa totiž skrývajú zmeny, ktoré môžu Slovensko odsunúť na okraj európskeho spoločenstva. Jej najviac rizikovou súčasťou, ako sme spomenuli v úvode, je nadradenie Ústavy SR nad právo EÚ. Podľa právnikov a občianskych organizácií by takýto krok umožnil selektívne ignorovanie európskych pravidiel, kedykoľvek by to vláde politicky vyhovovalo.
Štát by tak mohol samovoľne rozhodovať o kľúčových zmenách v dôležitých oblastiach, ako sú rodina, vzdelanie, morálka, kultúra, ale aj vedecká sloboda. Asi sa teda niet čo čudovať, že podľa mimovládnych organizácií je legislatívna zmena nástrojom na oslabenie demokratických kontrolných mechanizmov, ktorý by Slovensko vzdialil od európskych hodnôt a priblížil k autoritárskym režimom – aký má napríklad Rusko.
Aj keď vláda prezentuje novelu ako legislatívnu úpravu zavádzajúcu „dve biologické pohlavia“, organizácie upozorňujú, že toto je len zástupný problém, ktorého cieľom je odvrátiť pozornosť verejnosti.
Skutočným zámerom je podľa nich posilnenie moci exekutívy a oslabenie zodpovednosti štátu voči medzinárodnému právu. LGBTI+ komunita je v tomto prípade využívaná ako nástroj na presadenie širšieho autoritatívneho rámca. Občianski aktivisti varujú, že stigmatizácia a právne zneisťovanie týchto ľudí priamo ohrozuje ich duševné zdravie, najmä medzi mladými, ktorí sa už dnes stretávajú s úzkosťami a vylúčením.
Ďalším sporným bodom novely je zásah do vzdelávacieho systému. Po novom by všetky vyučovacie témy museli byť v súlade s výkladom ústavy, čo by v praxi umožnilo štátu cenzurovať obsah výučby.
Vyžadovanie súhlasu rodičov na výučbu tém mimo osnov môže spôsobiť, že školy prestanú vyučovať oblasti ako sexuálna výchova, duševné zdravie, klimatická kríza či kritické myslenie. Organizácie upozorňujú, že školy by sa tak mohli premeniť na nástroje ideologického dozoru.
Chcú nám zobrať eurofondy
Napokon sa v rámci diskusí hovorilo aj o výroku nemeckého kancelára Firedricha Merza, ktorý naznačil, že pokiaľ bude Slovensko naďalej smerovať cestou, akou sa momentálne uberá, teda ak sa bude naďalej odkláňať od spoločného európskeho smerovania, v Bruseli navrhne pozastavenie čerpania eurofondov.
Zatiaľ čo Kaliňák túto vyhrážku označil za nevhodnú, Majerský naopak poznamenal, že Slovensko by malo byť vďačné za to, že patrí medzi poberateľov eurofondov, pričom upozornil, že Nemecko je čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ a má preto právo kontrolovať využitie európskych peňazí.
